Nešetril ani chválou, ale ani kritikou.
Prezident Andrej Kiska mal na Nový rok tradičný prejav, v ktorom zhodnotil minulý rok, načrtol víziu a nezabudol samozrejme na štvrťstoročie vzniku Slovenskej republiky, vpád ruských vojsk na územie Československa v roku 1968, ale aj vrcholy a pády Slovenska. Prejav prinášam v plnom znení ako odznel.
"Príjemné sviatočné popoludnie vám všetkým, milé spoluobčianky a milí spoluobčania.
Je peknou tradíciou a pre mňa osobne veľkou cťou, že sa vám ako prezident môžem opäť prihovoriť v prvý deň nového roka. Popriať všetko najlepšie vám i celej našej krajine. Povedať zopár myšlienok, ktoré považujem za dôležité. Verím, že ich prijmete s porozumením. Vám, ktorí trávite dnešný sviatočný deň so svojimi najbližšími. Vám, ktorí sa aj dnes v práci staráte o naše zdravie, našu bezpečnosť a sviatočnú pohodu. Všetkým vám úprimne želám k Novému roku veľa zdravia, lásky, porozumenia, osobnej pohody a vnútornej sily.
Želám vám rok plný potešenia z každodenných drobných úspechov, aj radosti z prekonania veľkých životných výziev. Želám vám veľa dobrých rozhodnutí, ktoré naplnia vaše dni šťastím. Prvý deň nového roka je našim štátnym sviatkom. Pred 25 rokmi vznikla samostatná Slovenská republika. Demokratický štát, na ktorý môžeme byť právom hrdí - vďaka odvahe meniť veci, vďaka spoločnému úsiliu množstva ľudí, vďaka dobrým rozhodnutiam vo chvíľach, ktoré boli pre našu spoločnú budúcnosť rozhodujúce.
Z ľudsky vyčerpaného, ekonomicky zničeného nevľúdneho skanzenu, ktorý sa spoza železnej opony vynoril na mape slobodného sveta, sme premenili Slovensko na otvorenú, modernú a životaschopnú krajinu. Na štát, ktorý dokázal využiť jedinečný potenciál európskej integrácie, aby sa stal pevnou súčasťou najviac bezpečnej, slobodnej, prosperujúcej a najlepšie spravovanej časti sveta.
Príbeh Slovenskej republiky za tých 25 rokov až do dnešného dňa nebol dokonalý. Nebol vôbec jednoduchý. Nebol nikdy priamočiary a vopred určený. Nie vždy a za každých okolností priniesol pekné okamihy a dobré správy.
Bol to však silný príbeh. Som hrdý, že vám ako prezident Slovenskej republiky môžem dnes k tomuto sviatku dnes gratulovať. Súčasné Slovensko je svedectvom o generácii občanov demokratickej krajiny, ktorí krok za krokom dokázali riešiť spoločné problémy a čeliť spoločným výzvam. Slovenská republika je vďaka tomuto úsiliu 1. januára 2018 pre väčšinu ľudí lepším miestom na život než bola 1. januára 1993.
Vo svete plnom neistoty, násilia a ozbrojených konfliktov, náboženskej a rasovej nenávisti, autokratických režimov, ktoré pohŕdajú životmi vlastných občanov, to nie je samozrejmosť. Nedosiahli sme to vďaka šťastnej zhode okolností. Tento úspešný príbeh sa nezrodil ani automaticky, Slovenská republika ho nemala zapísaný vo svojom rodnom liste. Presvedčili sme sa o tom hneď v prvých rokoch po vzniku novej republiky, keď politická špička zradila ideály demokratickej krajiny a právneho štátu, ktoré sa sama zaviazala ctiť a rozvíjať. Mimochodom, v roku 2018 to bude presne dvadsať rokov, odkedy sme v parlamentných voľbách mečiarizmus porazili.
Keď hovorím o okrúhlych výročiach, tento rok prinesie niekoľko príležitostí, aby sme si pripomenuli najdôležitejšie dátumy v moderných slovenských dejinách. Historické udalosti, ktoré v dobrom, alebo v zlom významne ovplyvnili to, ako naša krajina vyzerá a ako sa nám v nej spolu žije.
V roku 2018 so susedmi a priateľmi v Českej republike oslávime sté výročie vzniku nášho spoločného štátu. Priniesol Slovensku demokraciu, slobodu, rešpekt k občianskym právam, ale aj dovtedy nevídaný hospodársky, spoločenský, vzdelanostný a kultúrny rozvoj. Pred 70 rokmi sa k moci dostal totalitný režim. Na štyri desaťročia ponížil vtedajšie Československo na satelit podriadený záujmom sovietskej moci. A hoci aj v tomto období Slovensko zaznamenalo určitý pokrok, cenou zaň bolo hrubé obmedzovanie slobody a ľudskej dôstojnosti.
V auguste uplynie 50 rokov odkedy tanky armád Varšavskej zmluvy zničili na ďalšie dve desaťročia túžbu ľudí po živote v spravodlivejšej a slobodnejšej spoločnosti. Pred 30 rokmi sa proti komunistickému režimu postavili veriaci, aby na Sviečkovej manifestácii žiadali náboženské slobody a úplné dodržiavanie občianskych práv.
V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch bude dostatok príležitostí o týchto významných udalostiach hovoriť. Budeme si ich pripomínať symbolicky, budeme sa pokúšať kriticky zhodnotiť, čo znamenajú pre našu súčasnosť. Aj ja osobne ako prezident republiky chcem prispieť k tomu, aby sme to robili ešte s hlbším záujmom a väčším dôrazom než inokedy.
Dovoľte mi však už dnes zdôrazniť, čo z našej modernej histórie považujem za zmysluplný odkaz pre dnešnú spoločnosť. Na čo môžeme byť naozaj hrdí. Čo môže byť, čo by malo byť zdrojom inšpirácie pri riešení našich súčasných problémov. O čo sa môžeme oprieť, ak nám záleží na tom, aby úspešný 25-ročný príbeh Slovenskej republiky pokračoval.
Za naším úspechom nestojí vytváranie mýtov o národnej a kultúrnej výnimočnosti. Ani hľadanie strašiakov za hranicami, na ktorých môžeme hodiť zodpovednosť za vlastné neúspechy a zlyhania. Ani rozdeľovanie spoločnosti na dobrých a zlých, podľa toho ako to vyhovuje záujmom mocných. Ani ukazovanie prstom na menšiny, na ktoré vraj väčšina dopláca a ktoré vraj stoja v ceste k lepšiemu životu. Ani uprednostňovanie extrémnych riešení tam, kde chýba vôľa na poctivú prácu. Ani arogancia mocných, ktorá vedie k nezáujmu o spravovanie vecí verejných a ľahostajnosti k verejnému priestoru, v ktorom spolu žijeme.
Naopak. Všetko toto bolo príčinou tragédií v našich dejinách. A môže viesť k ďalším tragédiám. Ak dopustíme, aby sa nám vzájomná nevraživosť, nedostatok rešpektu k iným opäť vymkli spod kontroly. Alebo ak dovolíme, aby sme pre naše sklamanie a apatiu premrhali príležitosti na ďalší rozvoj svojho okolia, regiónu aj celej krajiny.
Základom silného príbehu Slovenskej republiky, zdrojom životaschopnosti nášho štátu je niečo úplne iné. Niečo pekné a hodnotné.
Zlepšovať život v našej krajine sme dokázali vtedy, keď sme sústredili pozornosť na úsilie o spravodlivý, bezpečný, slobodný a sociálny štát.
Keď sme posilňovali dôveru a súdržnosť medzi ľuďmi snahou rozvíjať zmysel pre férovosť a rovnosť pred zákonom.
Keď sme robili kroky, ktoré pomáhajú zvyšovať dôstojnosť a kvalitu života ľudí na Slovensku.
Keď sme nezabúdali na tých, ktorí si nedokážu pomôcť sami.
Keď sme aj v ťažkých a krízových situáciách dokázali vecne diskutovať a hľadať riešenia.
Keď sme sa odvážne vzopreli nespravodlivosti a arogancii moci.
Toto sú tie ozajstné úspechy, na ktoré môžeme byť hrdí. Ako spoločnosti, ako štátu nám to najviac pristane nie vtedy, keď bojujeme proti tomu, čo nenávidíme a čoho sa bojíme. Ale keď chránime a rozvíjame to, čo je nám vzácne.
Milé spoluobčianky, milí spoluobčania. Ak by som mal hodnotiť uplynulý rok optikou významných udalostí, ktorých okrúhle výročia si pripomenieme, myslím si, že v najdôležitejšej skúške roka 2017 sme ako slobodná spoločnosť obstáli. V novembri pri výbere županov a poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov sme takmer na hlavu porazili extrémistov tou najsilnejšou zbraňou akú máme - demokratickými voľbami.
Považujem za dôležité to pripomenúť, pretože som presvedčený, že výsledky týchto volieb významne ovplyvnili náladu v našej krajine. Veď si predstavme, čo by nás dnes trápilo, o čom by sme hovorili, keby extrémisti v župných voľbách uspeli. Keby sa ešte sebavedomejšie rozťahovali po našej krajine, keby nás ešte viac zamestnávali nenávistnými rečami, agresívnymi prejavmi a neprijateľnými politickými postojmi.
Nie, v novembri sme zlo neporazili definitívne. Ale podarilo sa nám odvrátiť veľké nebezpečenstvo. Ako voliči sme sa opäť raz dokázali v dôležitej chvíli rozhodnúť dobre - že Slovenská republika je a chce zostať sebavedomou, modernou, demokratickou krajinou. Vlani v novoročnom príhovore som zdôraznil že rok 2017 bude pre Slovensko rokom pravdy.
V ktorom sa ukáže, či sme schopní premeniť slušný hospodársky rast na lepšie verejné služby. Či dokážeme spustiť ambiciózny plán reformy vzdelávania pre naše deti. Či zanedbané zdravotníctvo dostane impulz k vyššej kvalite a dostupnosti pre pacientov v každom regióne. Či naštartujeme zmeny, vďaka ktorým sa najmä rómske deti postupne dostanú z pasce chudoby a nevzdelanosti, v ktorej uviazli ich rodičia. Či vrátime perspektívu a energiu regiónom, ktorých obyvatelia sa oprávnene môžu cítiť zabudnutí. Či začneme počúvať protestujúcich ľudí a budeme skutočne bojovať s korupciou.
Aj na začiatku roka 2018 platí, že nikdy v našej 25-ročnej histórii sme nemali taký široký priestor a toľko prostriedkov, aby sme významne pohli s riešením našich najväčších a už chronických problémov. Počet ľudí bez práce je rekordne nízky, hospodárstvo krajiny slušne rastie. Ale zároveň platí, že väčšinou chýba politická odvaha, chýba úprimné úsilie a chýba aj to najdôležitejšie - výsledky. V tomto ohľade bol rok 2017 pre Slovensko skôr nepríjemným rokom pravdy.
Užitočnú, vecnú, rozumnú obsahovú politiku zväčša vytláčajú na okraj bezvýznamné a malicherné škriepky. Víťazstvá v týchto agresívnych politických súbojoch nevedú k ničomu zmysluplnému. Nevytvárajú príležitosti na potrebné zmeny. Nezlepšujú prítomnosť, v ktorej žijeme. Nezvyšujú šance na lepšiu budúcnosť. Iba krátkozrako, bezohľadne a arogantne prehlbujú nedôveru k štátu a k politikom, ktorí ho spravujú.
Naša spoločnosť v ostatných rokoch zhrubla. Naša verejná diskusia zhrubla. Náš verejný priestor je škaredší. Hranice toho, čo je prijateľné povedať nahlas, alebo publikovať na sociálnych sieťach, sú deravejšie.
Musíme sa tomu postaviť. V tomto roku, teraz. Nemali by sme robiť nepriateľa z každého, kto má iný názor, alebo kritický postoj k tomu, čo robíme. Nemôžeme dovoliť, aby sa naša spoločnosť v dôsledku bezvýznamných politických bojov a pochybných záujmov rozpadla na tábory, ktoré sa navzájom nenávidia.
Myslím si, že je v našich možnostiach eróziu slušnosti a ohľaduplnosti vo verejnom priestore zastaviť. Každý z nás môže prispieť k lepšiemu Slovensku - v škole, v nemocnici, v práci, v kostole, na úrade, na ulici.
Sme dostatočne silní, aby sme zabránili oslabovaniu súdržnosti našej spoločnosti, úcty a rešpektu jedného človeka k druhému. Keď budeme chcieť, dokážeme prestať odmeňovať priazňou tých, ktorí sa agresivitou snažia prekryť chýbajúci obsah, elán a odhodlanie hľadať skutočné riešenia na ťažké výzvy.
Vieme byť citliví a vnímaví k potrebám iných. Príklady takejto ohľaduplnosti vidím každý deň a v každom kúte Slovenska. Verím tomu, pretože som prezidentom Slovenskej republiky, ktorej sa darí vtedy, keď rozvíja to, čo je nám najviac vzácne.
Slobodnú a férovú spoločnosť.
Silnú, sebavedomú a modernú krajinu, ktorá má potenciál meniť život každého jedného človeka k lepšiemu.
Želám vám a vašim rodinám zdravie a lásku.
Šťastný nový rok 2018."
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
