Český historik a autor ocenenej publikácie Labyrintem revoluce Jiří Suk vysvetľuje, čo pomohlo k úspechu Nežnej revolúcii.
Pred 28 rokmi sa v Československu pootočilo koleso dejín. Brutálny zásah proti študentskej demonštrácii v Prahe odštartoval Nežnú revolúciu.
Plné námestia zosadili do konca roka 1989 komunistický režim. Sila, ktorá tu vládla vyše 40 rokov, padla za necelé dva mesiace.
Pozrite si reportáž Michala Hečka
"Po zásahu proti povolenej študentskej demonštrácii ostala vládnuca KSČ pasívna a počas nasledujúcich dní nedokázala adekvátne zareagovať a odpovedať," tvrdí Suk s tým, že komunisti zvažovali zvolanie vlastných podporovateľov do Prahy na Letenskú pláň, aby ukázali lojalitu k režimu. "Keď však videli, že v pondelok 20. novembra prišlo na demonštráciu proti nim na Václavské námestie 200.000 ľudí, vedeli, že toto nemajú šancu prekonať," dodal český historik.
Revolúcia získavala prevahu, no režim mal stále v rukách páky, ako situáciu zvrátiť. Zasiahnuť mohla armáda i ľudové milície. "Minister obrany Milan Václavík navrhol, že armádu by mali použiť na prejazd ulicami a zastrašenie demonštrantov. Politické vedenie KSČ však túto alternatívu odmietlo vzhľadom na to, ako sa vyvíjala situácia v krajine. Bola snaha využiť aj ľudové milície, ktoré sa zišli v Prahe, no napokon ich nechali rozpustiť," vysvetlil Suk.
Po strate námestí prehrali napokon komunisti aj informačnú vojnu. Podľa Suka bol rozhodujúcim momentom úspešný generálny štrajk v krajine 27. novembra 1989. "Generálny štrajk, do ktorého sa zapojila väčšina obyvateľov i podnikov v krajine, bol plebiscitom, ktorý ukázal, že KSČ stratila vedúcu úlohu v spoločnosti. Komunisti si uvedomili, že vývoj sa už zvrátiť nedá a bude potrebné seriózne vyjednávať. Tým zároveň aj akceptovali nové politické sily, ktoré vznikli, Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu," uzavrel Suk.
Bartuška: Ľudia na námestiach chceli aj plné chladničky
Príčinou Nežnej revolúcie bol ekonomický rozklad Československa a absencia slobody cestovania jeho občanov. Pre TASR to uviedol jeden zo študentských vodcov revolúcie a bývalý člen parlamentnej vyšetrovacej komisie na objasnenie udalostí 17. novembra 1989 Václav Bartuška.
"Väčšina ľudí, ktorá bola vtedy na námestiach, síce hovorila o slobode a demokracii, no zároveň chcela vlastniť autá, mať plné chladničky, tak, ako to videla u Rakúšanov alebo Nemcov. Nemám to však nikomu za zlé. Pre študentov bolo ubíjajúce, keď v Prahe stretli svojich rovesníkov zo západu Európy a vraveli si, že prečo nemôžeme ísť za nimi, keď oni chodia k nám. Znie to malicherne, ale aj toto bola dôležitá motivácia," konštatoval Bartuška, ktorý neverí tomu, že v pozadí Nežnej revolúcie bolo sprisahanie komunistických špičiek a snaha o výmenu vtedajšieho vedenia štátu.
Ešte 19. novembra 1989 ho zadržala polícia, no už o desať dní sa stal členom parlamentnej komisie ako zástupca študentského hnutia. "Bola to v podstate séria náhod. Pre mňa bolo obdobie od môjho prvého zatknutia políciou v roku 1988 až po skončenie práce komisie o dva roky neskôr kľúčovým časom môjho života. Bolo to niečo definujúce pre moju budúcnosť. Patrím k ľuďom, ktorí v roku 1989 vlastne vyhrali svoj život," zdôraznil Bartuška.
S odstupom času si myslí, že väčšina spoločnosti má v súčasnosti vyššiu kvalitu života ako pred takmer tromi desaťročiami. "Podotýkam väčšina, nie všetci. Tým, ktorí chcú na sebe pracovať, sa otvárajú omnoho väčšie šance. Negatívom je zväčšujúca sa priepasť medzi spoločenskými pólmi, medzi bohatými a chudobnými. No celkovo si myslím, že sme to v Novembri 1989 vyhrali," dodal Bartuška.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
