Zažil aj príkorie, niektorí okoloidúci na neho dokonca aj pľuli.
František urobil najťažšie rozhodnutie svojho života. Aby nakŕmil deti, postavil sa na ulicu a oblepený informáciami o svojej rodine a chorobe dcérky - začal žobrať. Čo predchádzalo takémuto, ako on sám hovorí, ponižujúcemu rozhodnutiu?
"V tehotenstve bolo všetko v poriadku, aj skríningové testy. Narodila sa predčasne a po pôrode to začalo - hovoril jednu katastrofu za druhou," spomína si František Olšiak.
"Manželka Božena bola po pôrode prekvapená, že dcérku jej hneď odniesli a dlhý čas im nikto nič nepovedal. Ani keď sa na ňu pýtali. "Narodila sa zadusená. Vybrali fialové vrecko a hneď ju brali preč. A keď nám ju ukázali, mala už hadičky. Keď sa narodila, všetky orgány jej prestali fungovať, okrem srdiečka. Ako keby nám chcela ukázať - Ľúbim vás," spomína si otec.
Malá Timea bola tri dni v reflexnej kóme, a keď sa rodičia pýtali, kedy sa preberie, lekári im nevedeli odpovedať. Rodičia za ňou chodili každý deň do martinskej nemocnice autobusom, aby cítila ich lásku. Pani Olšiaková priznáva, že to bolo ťažké obdobie a veľa sa aj naplakali.
"Po treťom dni som zbadal, že hýbe nožičkou. Myslel som si, že sa prebrala z kómy. No doktorka nám povedala, že má ťažko poškodený mozog. A takto každý deň nejaká diagnóza navyše," hovorí pán Olišiak.
Okrem toho je Fazuľka, ako ju rodičia volajú, aj nevidiaca a má epileptické záchvaty. Do bruška jej voperovali sondu, cez ktorú dostáva malá Timea stravu.
Lekári tvrdili, že nebude poznať rodičov. Otec František však tvrdí, že to nie je pravda. Dcérka sa smeje, reaguje, má obľúbené pesničky. Nedávno jej robili posudok a podľa odborníkov napreduje.
"Najviac potrebujeme peniaze. Všetko, čo sme mali ušetrené, sme investovali do jej liečby, vozíka a terapie," povedal pán Olšiak.
Špeciálny kočík stojí napríklad 3 500 eur, momentálne potrebuje pumpu, pretože má špeciálnu stravu. Tá stojí do 2 000 eur.
Do rodiny časom pribudlo druhé dieťa - syn Lukáško. Na mamu bolo toho už priveľa. Pre situáciu doma musel otec rodiny opustiť aj prácu.
Bolo to pre mňa strašne veľké poníženie. Bol som v takej zúfalej situácii, že som nevedel, čo mám robiť.
"Aj som hovoril mamine - nejako bolo, nejako bude, dám to aj na sociálnu sieť a ľudia nám nejako pomôžu. A povedal som, že som ochotný ísť aj žobrať," spomína si na začiatok zmeny v živote pán Olšiak.
Tak sa aj stalo. Založil oficiálnu zbierku, dokladovanú potrebnými papiermi. "Bolo to pre mňa strašne veľké poníženie. Bol som v takej zúfalej situácii, že som nevedel, čo mám robiť. Ostal som doma z práce, aby som manželke mohol pomáhať a tým pádom aj bez financií," konštatoval.
Podľa pani Boženy nie je jednoduché, keď manžel ide na ulicu a prosí ľudí o pomoc. "Je dosť ponižujúce pre človeka, keď má isť žobrať," myslí si.
František Olšiak je na ulici, či prší alebo svieti slnko. Zažil aj príkorie, niektorí okoloidúci na neho dokonca aj pľuli. "Viacej je však takých, ktorí ma povzbudzovali, a to mi dávalo silu. No najväčšiu mi dávala Fazuľka, že to nerobím pre seba, ale pre ňu," dodal s tým, že všetky vyzbierané peniaze pôjdu na dcérino liečenie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
