Budú to takmer dva mesiace, od osudného popoludnia, keď kadetku postrelil inštruktor počas výcviku. Odvtedy sa nepostavila na vlastné nohy. Polícia už obvinila Vladimíra Šeparneva z ublíženia na zdraví, no otázka, ako k incidentu mohlo dôjsť na pôde policajnej akadémie, ostáva nezodpovedaná. Šeparnev televízii Markíza poskytol exkluzívny rozhovor o svojej práci aj o osudnom dni.
Vladimír Šeparnev poskytol TV Markíza exkluzívny rozhovor, v ktorom podrobne opísal, ako prebiehal výcvik kadetiek v osudný deň, keď postrelil Michaelu.
Povedal, že krúžok, ktorý viedol, nebol podľa neho zakázaný. Nevie si však vysvetliť, ako sa medzi päťdesiat školných nábojov mohol dostať jeden ostrý, ktorý zasiahol Mišku.
Svoj čin ľutuje. Kadetke a jej rodine chce pomáhať. „Viem, že moja ľútosť jej veľmi nepomôže, ale cítim potrebu jej to povedať osobne, ako aj jej rodičom. Ja som pred nimi vinný. Neviem vrátiť čas a opraviť to, čo sa stalo. Ale vždy rád urobím pre nich všetko, čo je v mojich silách a možnostiach,“ povedal v rozhovore.
V rozhovore sme upravovali len gramatiku, do znenia odpovedí sme nezasahovali.
V rozhovore sa dočítate:
Lucia Kurilovská v minulosti uviedla, že ste mali strelecký krúžok zakázaný. Ak by ste tam boli, tak len v sprievode policajta. Také malo byť z jej pohľadu nariadenie vedúceho katedry a vraj to zaznelo na porade. Vedeli ste o tomto zákaze? Prečo tam šli?
Najprv musím povedať, ako ma mrzí to, čo sa stalo. Nikdy si to neodpustím. Vždy som bol opatrný a zodpovedný so zbraňami, ale tentoraz to nestačilo.
Čo sa týka Vašej otázky - nemal som dôvod pochybovať o informovanosti vedenia Akadémie vrátane rektorky Dr. H. C. prof. JUDr. Lucie Kurilovskej, PhD., keď tá vždy aktívne a kontinuálne komunikovala s podriadenými o všetkom, čo sa dialo v Akadémii. Ale uvedená informácia o zákaze krúžku je nejaký omyl. Teda, nerobil som akúsi „súkromnú aktivitu“, ale bol som činný v rámci konzultačných a zdokonaľovacích učebných programov Akadémie. Vždy som konal s odobrením svojich nadriadených. V opačnom prípade by predsa vedenie Akadémie nezabezpečovalo zbrane, náboje a priestory pre účely tréningov a reprezentácie školy. Nedávalo by teda zmysel, aby mi vedenie Akadémie, alebo katedry TVŠ, zakazovalo študentov školiť a trénovať. Aj v ten nešťastný deň som útvarové služobné zbrane KTVŠ Akadémie PZ prevzal na cvičenie od dozorného Akadémie. Je logické, že v opačnom prípade by mi to nadriadení museli reálne znemožniť.
Na krúžku nemali čo robiť ostré náboje. Aj napriek tomu sa tam minimálne jeden dostal. A do vašej zbrane. Ako sa to stalo?
Išlo o náhodu. Keby sa nestala, povedal by som, že je to absolútne nemožné. Spôsob, ako sa k zbraniam pri použití 50 školných nábojov dostal jeden ostrý, si neviem objasniť. Na polygóne sa používali výlučne školné náboje.
Na čo si spomínate od momentu, keď ste do polygónu prišli s kadetkami, až po moment, keď ste zranili Michaelu?
Výuka (suchý nácvik) kadetov prebiehala spravidla v Metodickom výcvikovom centre Akadémie – na streleckom polygóne, lebo toto stredisko nie je určené na ostrú streľbu a dá sa tam bezpečne nacvičiť manipulácia so zbraňami. Na polygóne sa aj 1. 3. 2023 uskutočnil suchý nácvik. Pri štandardných i nadstavbových cvičeniach sa používali výlučne zbrane, ktoré boli pridelené na KTVŠ Akadémie. Cieľom bolo trénovať so všetkými zbraňami, ktoré sa používajú v Policajnom zbore, resp. by sa dali využiť pri streleckých súťažiach v rezorte MV SR, resp. pri iných súťažiach v rámci SR obsadených reprezentantmi Akadémie. Zdôrazňujem, že žiadna zbraň nebola z môjho vlastníctva.
Čo ste tam s kadetkami cvičili?
Na polygóne 1. 3. 2023 sa preberal len suchý tréning, základy bezpečnej manipulácie so zbraňou a nácvik postojov, pohybov atď. Cvičenia a tréningy prebiehali ako súčasť výučby kadetov Akadémie, v jej priestoroch, s jej predmetmi, podľa Akadémiou vydaných manuálov, pričom vybavenie priestorov, všetky pomôcky, terčové situácie a podobne, som žiadnym spôsobom netvoril ani nemenil.
Je v poriadku, že ste s nimi cvičili streľbu na seba navzájom?
Na začiatok, chcel by so definovať pojem „streľba“ – je to, v skratke, proces vystrelenia projektilu zo zbrane na diaľku. Je akýmsi nepochopením alebo dezinterpretáciou situácie, že išlo vlastne o streľbu na seba navzájom. Na tréningu išlo len o modelovú situáciu s imitáciou streľby pri výlučnom použití iba nábojov školy, teda ich „nevystreľujúcich“ makiet, pomocou ktorých si kadeti nacvičovali pohybové stereotypy potrebné v ich budúcom povolaní.
Musím poznamenať, že napriek tomu, čo tvrdia niektoré médiá, existujú aj schválené metodiky výučby boja proti ozbrojenému zločincovi – a v tomto prípade je policajt nútený nasmerovať na neho svoju zbraň – a musí nacvičiť, aby to vedel robiť správne.
Takže na polygóne išlo len o suchý nácvik. Ten tvorí základ bezpečnej manipulácie so zbraňou a nácvik postojov a pohybov.
Michaela nám prostredníctvom právnika povedala, že po streľbe na Vás kričala, aby ste jej pomohli, ale vy ste len stáli a vraj ste boli v šoku. Ako si na to spomínate vy? Čo sa dialo potom?
Určite som bol v šoku – išlo o zranenie mojej študentky strelou, ktorú som nemohol ani očakávať! Ale prvú pomoc som jej poskytol okamžite a organizoval ostatné prítomné kadetky, aby privolali záchranku a políciu. Ostal som pri nej dovtedy, kým neprišli policajti a odborná zdravotnícka pomoc.
Ako ste reagovali a ako reagovali študentky?
Pre mňa to bol nielen profesionálny, ale najprv ľudský šok. Pre moje kadetky, si myslím, že ten šok bol oveľa väčší, ale napriek tomu ony reagovali a konali v tej stresovej situácii veľmi dobre. Zareagovali na vysokej odbornej a ľudskej úrovni.
Na kamerových záznamoch vraj vidieť, ako ste niekoľkokrát vybehli a opäť sa vrátili do polygónu. Je to pravda? Prečo ste vybiehali?
Otázka je postavená na chybnej premise. Ja som nikam „nevybiehal“. Dokonca som ani neopustil najbližšie okolie polygónu.
Policajti po streľbe prehľadávali široké okolie areálu. Jedna z verzií je vraj taká, že ste mali mať celý zásobník ostrých nábojov a niekde ste ho vraj mali vyhodiť. Ako to teda bolo?
Kto a načo takto vyvolal policajnú prehliadku celého areálu Akadémie, nie je jasné. Ale v zásade, zjavne to bola nejaká chybná informácia. Smerodajný je výsledok: nič také sa nepreukázalo.
Aký bol dôvod toho, že ste si vybrali tieto tri kadetky? Poznali ste ich?
Tri, na cvičenie dňa 1. 3. 2023 účastné študentky/kadetky, boli vybrané na základe ich nadštandardných streleckých a športových predpokladov, záujmu a zámeru na reprezentáciu Akadémie ako strelkyne/reprezentantky do súťaží v rámci rezortu.
Čo ste museli spĺňať na to, aby vás prijali na APZ?
Akadémiou predpísané predpoklady na prijatie do pracovného pomeru vysokoškolského asistenta. Pred tým som dosť dlho pôsobil na Akadémii na základe zmluvy – tam potrebovali odborníka.
Veľa sa na výbore v parlamente hovorilo o vašej minulosti. Je pravda, že ste boli v Specnaze? Prípadne, pracovali ste v minulosti pre spravodajskú či inú službu?
Neviem, aký je zdroj tej dezinformácie. Asi niekto z vašich kolegov chcel pridať trochu konšpirácie, aby sa táto tragická udalosť stala ešte viac senzačnou. Ja som neslúžil v Specnaze ani v spravodajstve. Armádu sme mali v tej dobe všetci povinne.
Kedy a prečo ste prišli na Slovensko?
Z osobných a rodinných dôvodov pred cca 15 rokmi. Slovensko nás s manželkou očarilo a rozhodli sme sa tu usadiť.
Aké má táto udalosť na APZ na vás a vašu rodinu dopady? Ako to prežívate?
Toto nešťastie ma úplne šokovalo. Je mi to veľmi ľúto. Neustále si v pamäti prechádzam udalosti toho dňa a snažím sa pochopiť, čo som urobil zle, či bolo možné vyhnúť sa nešťastiu. S veľkou bolesťou v srdci prežívam každý deň a modlím sa za zdravie Michaely. Niet minúty, aby som na ňu nemyslel a jediné, čo si prajem – nie kvôli sebe, ale pre ňu samu – je, aby bola čo najskôr zdravá.
Plánujete nejako rodine a Miške pomáhať?
Samozrejme, že áno. Nadviazal som cez mojich známych kontakt s medicínskymi odborníkmi v Nemecku, aby aj oni mohli situáciu vyhodnotiť a prípadne navrhnúť spôsob ošetrovania a terapie. K tomu mienim listom osloviť Michaelu, resp. aj jej rodičov.
Podľa Michaelinej rodiny sa toto odpustiť nedá, Michaela s vami hovoriť nechce. Ako to vnímate?
Postoje a emócie Michaely a jej rodiny, samozrejme, chápem, už som im poslal list, v ktorom som sa snažil empaticky vyjadriť.
Čo by ste Michaele chceli povedať? Jej mame či otcovi?
Viem, že moja ľútosť jej veľmi nepomôžu, ale cítim potrebu jej to povedať osobne, ako aj jej rodičom. Ja som pred nimi vinný. Neviem vrátiť čas a opraviť to, čo sa stalo. Ale vždy rád urobím pre nich všetko, čo je v mojich silách a možnostiach.
Keby ste mohli vrátiť ten deň, čo by ste urobili inak?
Žiadny perfekcionizmus a žiadna snaha byť dokonalým nedáva v reálnom živote záruku, že sa nestane čosi neočakávané, nechcené, že nedôjde k chybe. Ja som si však vedomý, že nesiem svoj diel zodpovednosti.
Po nešťastnej udalosti na policajnej akadémii zriadili najbližší mladej kadetky Mišky aj transparentnú zbierku.
Len nedávno kadetka Miška znova vypovedala. Pozrite si reportáž, v akom štádiu je momentálne celý prípad (24. 4.):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
