Aj bez nôh sa dá hrať hokej. To je motto našich parahokejistov, ktorí patria medzi svetovú špičku.
Ich životné príbehy sú dychberúce rovnako ako aj ich obratnosť na ľade. Sú takí dobrí, že sa od nich prišli učiť rôzne zahraničné tímy.
A s našimi reprezentantmi dokonca trénuje už aj prvá žena.
Príbeh Michaely Hozákovej otriasol verejnosťou vlani v marci. Ako mladú kadetku policajnej akadémie ju postrelil počas výcviku inštruktor.
Po dlhých mesiacoch rehabilitácií je odkázala na vozík, no radosť objavila práve na ľade.
„Ja už skoro dva mesiace chodím pravidelne, je to veľmi veľmi náročné, ale snažím sa, každým tréningom je to lepšie a lepšie, ale chce to ešte veľa času, aby to bolo dobré,“ vraví Miška.
Parahokej je veľmi dynamický a tvrdý šport. Pravidlá sú podobné ako pri ľadovom hokeji, no hráči hráči sedia na špeciálnych „saniach“, na ktorých sú upevnené dva korčuliarske nože.
Miška je zatiaľ jediná Slovenka, ktorá si na ne trúfla sadnúť a hrať s našimi reprezentantmi.
Iné ženy, tiež športovkyne so zdravotnými znevýhodnením prišli so svojimi tímami zo šiestich krajín.
Naši parahokejisti ich učili, ako hrať tento šport čo najlepšie.
Každý z týchto športovcov má za sebou iný a poväčšine veľmi ťažký životný príbeh. No spojila ich jedna veľká láska a to je láska k hokeju.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
