Nevie obsedieť a má vraj nepokojné nohy. Preto si kúpila kolobežku ako dopravný prostriedok na cesty z domu na internát.
Veroniku to ale to očarilo až tak, že s kolobežkou začala sama brázdiť po Európe. Za sebou má množstvo kilometrov a zážitkov toľko, že by mohla napísať dobrodružnú knihu.
Ako prvú destináciu si vybrala Island. Zdržala sa tam mesiac a na kolobežke precestovala tisíc kilometrov. Trasy si dopredu neplánuje a ide tam, kam ju zavedie intuícia. Naposledy bola v Írsku a prešla až dvetisíc kilometrov.
Cestuje sama a tvrdí, že to má veľa výhod. Má väčšiu slobodu a po ceste spozná viac nových ľudí. Spáva nadivoko v stane a občas sa jej stalo, že ju niekto pozval k sebe prespať domov. Napriek tomu nemá strach a vyberá si len bezpečné miesta.
Na svoju kolobežku dokáže upevniť všetko – stan, spací vak, hygienické potreby, varič, knihu či ukulele, na ktorom rada hráva domácim české pesničky.
Cestu jej niekedy znepríjemní počasie. „Najväčší problém na cestách bol asi vietor na Islande. Ten býva niekedy naozaj veľmi silný. Boli dni, keď vietor fúkal tak silno, že aj po rovine som musela tlačiť kolobežku, pretože by ju vietor odfúkol,“ popisuje Veronika.
Bez kolobežky nevie vydržať. „Na kolobežke nejde mať zlú náladu, je to rozhodne vysoko návyková záležitosť,“ smeje sa.
Zatiaľ precestovala iba časť Európy, no v budúcnosti by rada navštívila aj Áziu, Nový Zéland, Afriku či Ameriku.
„Najradšej by som sa s kolobežkou dostala aj na Antarktídu, ale to je dosť šialené,“ dodáva.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
