Kým bola Miška po nešťastnom incidente na policajnej akadémii v nemocnici, jej rodičia už doma chystali všetko potrebné - polohovateľnú posteľ, vozík a iné pomôcky.
Zo dňa na deň sa museli prispôsobiť novej situácii. S niečím pomohli ľudia, na niečo ostali sami. Úrady a zdravotná poisťovňa im vraj život neuľahčujú.
Ich dcéra je ochrnutá a pripútaná k posteli. A hoci lekári sú skeptickí, rodina sa nevzdáva nádeje. Obvinený pedagóg policajnej akadémie napísal rodine list a Miškini rodičia nám ho dovolili prečítať nahlas. Samotná Michaela ho vidieť nechcela. To, čo by jej chcel pedagóg povedať, pre ňu nemá žiadny význam.
Dovoľte mi v prvom rade z úprimného srdca sa ospravedlniť za nešťastnú udalosť. Celý život sa venujem vzdelávaniu mladých ľudí. Povolanie pedagóga-trénera je mojím skutočným poslaním a povolaním. Každý môj študent je pre mňa ako moje vlastné dieťa. O to s väčším trápením sa sám o danej udalosti vysporadúvam.
S veľkou bolesťou v srdci prežívam každý deň. Modlím sa za zdravie Michaely. Viem, že sa čas nedá vrátiť späť a určite je ťažké prijímať ospravedlnenie a odpustenie.
Je ťažké pre mňa v tejto situácii čokoľvek vyjadriť a napísať. No považujem za veľmi dôležité prejaviť vám moju veľkú ľútosť a vyjadriť vôľu absolútne čo najrýchlejšieho vyzdravenia a zotavenia vašej dcéry, mojej študentky – takej talentovanej, jednej z najlepších v ročníku.
Niet sekundy od danej udalosti, aby som na ňu nemyslel. V duchu jej posielam obrovskú silu, energiu, vyprosujem v modlitbách milosti a jediné, čo si prajem, nie kvôli mne, ale pre ňu samu, aby bola čo najskôr zdravá.
Nie je nič radostnejšie, ako je dar života a nie je nič tragickejšie, ako takto nechtiac tragicky zasiahnuť do života. Prosím, ak je to možné, o odpustenie. Samozrejme, pochopím aj váš hnev, lebo je oprávnený. Vedzte, že ani v najhoršom sne by som si nevedel predstaviť, že sa niečo také stane.
No chcel som vám venovať tieto úprimné riadky ľútosti a možného odpustenia. Ak môžem akýmkoľvek spôsobom byť v tejto situácii súčinný, budem rád akýmkoľvek vašim slovám, pokojne aj rozhorčeným či možno ako-tak zmierlivým.
Asi bude z vášho pohľadu aj odo mňa trúfalé v tejto situácii požiadať vás o tlmočenie mojich slov dcére. Je mi neskutočne a neskonale veľmi ľúto celej situácie. S pozdravom a veľkou úctou k vám ako rodičom a vašej dcére
Vladimír Šeparnev.
Ospravedlnenie neprijali ani rodičia postrelenej Michaely. To, čo sa stalo, považujú za vrchol lajdáckosti, a že sa to stane niekomu, kto robí tak dlho so zbraňami, je pre nich nepochopiteľné.
V nemocnici bola vyše mesiaca. Podľa jej otca mala len sedempercentnú šancu na prežitie. Život jej v podstate - paradoxne - zachránila chrbtica, guľka totiž mierila do srdca.
Miškin otec robí všetko preto, aby sa v byte dokázala všade dostať. „Keby sme mali čakať na štát, tak ešte nie je zariadené nič,“ hovorí otec s tým, že všetko brzdí byrokracia.
Väčšina bytu už je prispôsobená dcériným potrebám, no ešte potrebujú doriešiť kúpeľňu a schody. Momentálne je však najdôležitejšia intenzívna rehabilitácia. Nechcú nič podceniť, aby to nemuseli ľutovať a Michaela mohla v liečbe napredovať.
Najviac by im pomohlo, keby sa jej mohol fyzioterapeut venovať priamo u nich doma. Rodičia chcú, aby dcéra čo najskôr absolvovala rehabilitačný pobyt v kúpeľoch Kováčová.
„My to nejako zvládneme, ale pre mladého človeka, športovca, je to obrovská tragédia,“ hovorí otec Michaely. To, aký dostane vinník trest, podľa svojich slov nerieši. Zatiaľ súdnictvu verí.
Po nešťastnej udalosti na policajnej akadémii zriadili najbližší mladej kadetky Mišky aj transparentnú zbierku.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
