Podľa AZZZ by bolo najlepším riešením skončiť s každoročným vyjednávaním, čím by sa odpolitizoval celý proces rokovania.
Rokovania sociálnych partnerov o výške minimálnej mzdy zlyhali. Konfederácia odborových zväzov trvá na zvýšení na 492 eur, zástupcovia zamestnávateľov na rokovania rezignovali, keďže podľa nich aj tak o výške v konečnom dôsledku rozhodne vláda, tak ako po minulé roky.
Konfederácia odborových zväzov SR navrhla zvýšiť minimálnu mzdu pre rok 2018 na 492 eur zo 435 eur, pričom nemieni ustúpiť zo svojich požiadaviek. "So sociálnymi partnermi sme nerokovali a trváme na svojom návrhu," priblížila pre TASR hovorkyňa KOZ SR Martina Nemethová.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení je presvedčená, že rokovania o budúcoročnej výške minimálnej mzdy na Slovensku sú zbytočné. V konečnom dôsledku o jej výške totiž podľa zástupcov zamestnávateľov rozhodne vláda podľa svojho uváženia.
Podobný názor má aj Republiková únia zamestnávateľov. Tiež upozornila, že za uplynulých 10 rokov nedošlo k dohode sociálnych partnerov. "Zakaždým aj tak rozhodla vláda. Za uplynulé dva roky sme boli navyše svedkom toho, že výška minimálnej mzdy bola súčasťou predvolebných sľubov. Považujeme za zbytočné zúčastniť sa rokovania, keďže výsledok je dopredu zrejmý," uviedol pre TASR tajomník RÚZ Martin Hošták s tým, že takýmto spôsobom chcú zástupcovia zamestnávateľov preniesť zodpovednosť na politikov.
Podľa AZZZ by bolo najlepším riešením skončiť s každoročným vyjednávaním, čím by sa odpolitizoval celý proces rokovania o výške minimálnej mzdy. Asociácia sa preto chce so sociálnymi partnermi rozprávať o novom mechanizme, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne na základe vopred stanovených ukazovateľov upravovala.
"Tváriť sa, že robíme sociálny dialóg, kde sme nikdy nedospeli k nejakej dohode, je zbytočné. Požadujeme dohodu na mechanizme, ktorý bude predvídateľný a nebude znamenať každoročné doťahovanie sa. Tento nový mechanizmus by mohol zahŕňať napríklad výšku priemernej mzdy a infláciu," uviedol v správe pre médiá generálny sekretár asociácie Oto Nevický.
Zamestnávatelia by zároveň vedeli predvídať svoje náklady na najbližšie roky. Taktiež by sa podľa AZZZ vyhli populizmu zo strany politických predstaviteľov, ktorí zvyšovaním minimálnej mzdy naháňajú politické preferencie.
"Veľmi nás mrzí, že sa minimálna mzda stala politickým nástrojom. Je otázne, že či toto naozaj viac neškodí tým, ktorých chce vláda chrániť. My sme, samozrejme, počítali s nejakým nárastom minimálnej mzdy, ktorý bol deklarovaný na začiatku volebného obdobia, spomínaná suma 500 eur bola však plánovaná až ku koncu volebného obdobia," doplnil Nevický s tým, že by sa nemalo zabúdať na to, že od výšky minimálnej mzdy sa odvíja ďalších 42 zákonov, čo nie je zanedbateľné číslo.
"Podstatný je aj fakt, že pre vysoké daňovo-odvodové zaťaženie zamestnávateľov dostane v konečnom dôsledku štát viac ako samotný zamestnanec," dodal Nevický.
O úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy na obdobie nasledujúceho kalendárneho roka rokujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov najneskôr od 1. apríla.
Ak sa na novej sume najnižších zárobkov nedohodnú do 15. júla, predložia ministerstvu práce svoje návrhy na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy. Rezort práce následne predloží svoj vlastný návrh na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) do 31. júla.
Ak sa ani do konca augusta na rokovaní tripartity nedohodne úprava sumy mesačnej minimálnej mzdy navrhnutej ministerstvom, rezort práce predloží do 30. septembra na rokovanie HSR návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy a následne návrh nariadenia predloží na rokovanie vlády.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
