Oponenti sa prakticky v ničom nezhodli.
Hospodárenie v lesoch či problémy s medveďmi je večne živá téma, ktorá rozdeľuje ochranárov a lesníkov. Najnovší spor nastal po našom rozhovore s lesoochranárom Jurajom Lukáčom z občianskeho združenia VLK, na ktorý lesníci tvrdo reagovali. Podľa nich vo svojich odpovediach prinajmenšom zavádzal a klamal.
Ubudol alebo neubudol les
„Za posledných 20 rokov ubudlo vyše 700 kilometrov štvorcových lesa, čo je asi rozloha Nízkych Tatier," myslí si Juraj Lukáč. Problém rozdielneho pohľadu je podľa neho v tom, že lesníci považujú aj vyrúbaný les za les.
Podľa lesníkov ide však o účelový výklad plochy, kde sa les dočasne vyrúbal. „Obnova novej generácie lesov prebieha na väčšine územia Slovenska takzvaným podrastovým hospodárskym spôsobom. A práve ten je charakteristický tým, že nová generácia lesa vzniká už pod pôvodným, starým porastom, ktorý dorástol do veku, kedy je najoptimálnejší čas na začatie výmeny za novú generáciu. Teda nevznikajú holiny, ale po dorúbaní zvyškov pôvodného porastu na tej istej ploche už rastie mladý les. A to, že má napr. len pol metrovú výšku, je charakteristika, ktorá ho vylučuje z pojmu LES?," vysvetľuje a pýta sa predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica Igor Viszlai.
Kalamitné drevo a ťažba
Lesníkom sa nepáčia ani tvrdenia, že za zvýšeným výrubom stoja aj fabričky na spracovanie dreva, ktoré vznikli po veľkej kalamite v Tatrách v roku 2004.
„Celý problém vznikol v roku 2004, kedy bola v Tatrách veľká kalamita. Vtedy sa na trhu objavilo navyše päť miliónov metrov kubických dreva. Podnikatelia si zobrali úvery, postavili fabričky na spracovanie smrekového dreva. Toto trvalo rok, dva, tri a drevo sa minulo. Ale fabričky ostali, podnikatelia potrebujú splácať úvery, tak sa ťaží ďalej a ide sa už aj do kvalitných lesov," povedal Lukáč.
„Čo sa týka množstva vyrúbaného dreva, to sa odvíja od toho, koľko v lesoch na Slovensku prirastie," oponuje Viszlai.
Koľko dreva je v našich lesoch?
Oponenti sa nezhodli ani v otázke množstva dreva v našich lesoch. „Lesy sú náš národný sklad, ale nikto v podstate nevie, koľko toho dreva vlastne je. Takže keď kradnete v sklade, kde nie je skladník a drevo nie je evidované, tak nikomu nechýba," zhodnotil lesoochranár.
„Každý hektár lesa má svojho vlastníka, má svojho obhospodarovateľa a odborného lesného hospodára, ktorý zodpovedá za to, čo sa v lese deje po odbornej stránke. Tak ako všade, aj toto je o ľuďoch a nie všetci sú rovnakí. Ale hádzať do jedného vreca zodpovedných, skúsených a bezúhonných lesných hospodárov s tými, o ktorých možno pán Lukáč vie viac, je neférové," povedal Viszlai.
Výrub stromov a povodne
S lesmi aj ich výrubom súvisí aj zadržiavanie vody v krajine. „Keď je povodeň v horskej dedine, tak je to vždy problém lesov. Vtip je v tom, že najväčší akumulátor zrážkovej vody nie sú stromy, ale pôda. Preto, keď vyťažíme stromy zle a pôdu obnažíme, tak stratí schopnosť zadržiavať zrážky a môže dôjsť až k erózii. Obnova následne môže trvať až tisíc rokov," ozrejmil Lukáč.
Lesníci hovoria o dezinformácii, keďže pri ťažbe ostávajú pne s celou koreňovou sústavou v pôde a pôda sa tak neobnažuje.
Odlišné stanovisko majú aj vo využívaní chránených území. „Chceme, aby bol do chránených území vstup voľný. V súčasnosti ľudia nemôžu chodiť v národných parkoch mimo turistického chodníka, ale lesníci môžu robiť holoruby bez povolenia orgánov štátnej ochrany prírody. A toto chceme otočiť," prezradil svoje plány Lukáč.
„Rezervácie sa vyhlasujú za nejakým účelom, no a podľa posledných trendov, hlavne, aby sa tam ponechala príroda na samovývoj. Ale potom aký samovývoj, keď tam bude všade prítomný človek? Akosi mi (a nie len mne) unikajú súvislosti, pre ktoré by sa to malo diať," oponoval Viszlai.
Zároveň doplnil, že ak niekto vie o holoruboch bez povolenia, tak to treba oznámiť orgánom činným v trestnom konaní , inak ide o ohováranie.
Problémy s medveďmi
Podtatranské obce trápia dlhé roky aj medvede, ktoré schádzajú do obydlí. Podľa Lukáča však existuje veľmi jednoduché riešenie. Vraj stačí uzatvoriť kontajnery a väčšina problémov by mala zmiznúť.
„V Tatranskej Lomnici sme riešili taký problém, že chceli zastreliť medveďa. Dali sme podmienku, že najprv musia uzatvoriť všetky kontajnery. Keď tak urobili, tak sa lesníci sťažovali, že nemohli odstreliť medveďa, lebo už do dediny nechodí. Tam som pochopil, že im ide o to, aby medveď do obydlí chodil a tieto problémy vznikali," pritvrdil Lukáč.
„Projekt zatvárania kontajnerov je príliš nákladný a dovolím si tvrdiť, že aj tak neúčinný. Lebo pach z kontajnera vychádza, medvede ho cítia a keď sa ku potravinám nevedia dostať, akurát sa nasrdia a idú hľadať inde, kde je kontajner nezabezpečený," myslí si Viszlai.
Zároveň pokračoval, že hlavne mladšie medvede sú vytláčané z prirodzených stanovíšť a musia sa posunúť. „Samozrejme, že v tak husto obývanej krajine, akou Slovensko je, narazia na obec, tam na kontajnery a problém je na svete. A to, že inštitúcie ochrany prírody nemajú reálne riešenia, dokazuje prípad medvedice Ingy," uzavrel Viszlai.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
