Niektoré školy už ale roky píšu inak – kombinujú tlačené a písané písmenká.
Žiaci nevedia počítať a ľahko by naleteli podvodníkom. Ich finančná gramotnosť je podľa posledných meraní PISA výrazne dole. Ministra školstva však trápi, ako deti píšu. Prikázal, aby sa učili krasopis, kde sa písmenká spájajú.
Niektoré školy už ale roky píšu inak – kombinujú tlačené a písané písmenká a hovoria, že je to v prospech žiakov. Doplnené nariadenie z rezortu školstva spustilo hotovú víchricu.
Spojitým písaným písmom sa učili písať všetci. Aj niektorí prváci. Časom ale budú deti písať rýchlejšie – prídu diktáty, zapisovanie poznámok. Krasopis sa vtedy často mení na škrabopis a dospelým už robí problém písať tak ako v škole. Niekde aj preto deti učia tzv. písmo Comenia Script. Je to niečo medzi písaným a tlačeným písmom. Písmenká sa nespájajú a autori hovoria, že pre deti je to jednoduchšie.
„Rozvíjajú to, čo už sa vlastne naučili buď sami od seba, od rodičov, alebo v škôlke, takže veľká abeceda je veľmi podobná tlačenej abecede,“ hovorí autorka písma Radana Lencová.
Písmo zaviedli a overili v Česku. Dostalo sa aj k nám a dnes ho používa asi stovka slovenských škôl. A tak všetkých prekvapilo keď zrazu štát do vzdelávacieho poriadku doplnil, že dôraz majú klásť na spojité – teda klasické písané písmo. Zmenu si všimol opozičný poslanec Miroslav Sopko (OĽANO), ktorý striktne uvádza, že prváci sa majú učiť písať spojitým písmom.
Riaditeľka jednej základnej školy Erika Drgoňová síce učí deti písať klasicky, no z praxe vie, že preúčať z písma na písmo je náročné. Za zmeny si ministerstvo školstva vyslúžilo kritiku, že školám berie slobodu, inovácie a žiakom diktuje, ako písať.
Peter Plavčan musel situáciu vysvetliť. Rezort vydal dokonca tlačovú správu, kde hovoril o zavádzaní a že v praxi sa nič nemení. „Pokiaľ ide o dodatok, tak sme spresnili formuláciu, ktorá nemení to, čo už bolo doteraz, to znamená spojité písané písmo pre prvákov povinne popri aj iných možnostiach, ktoré učitelia môžu použiť a od druhého ročníka už je to na škole a učiteľovi,“ hovorí.
„Napriek vyhláseniu ministerstva, že sa nič nemení mení, sa výrazne mení to, že sa zúžila sloboda škôl vo výbere písma, to znamená že školy, ktoré išli teraz nespojitým, musia deti naučiť ešte písať aj spojitým písaným písmom,“ tvrdí Sopko.
Komora učiteľov vyzýva ministra, aby opatrenie prehodnotil, školám nechal voľný výber a zakotvil ho aj do zákona. Na internete sa proti dodatku objavila petíciu. Faktom je, že štát naposledy prikazoval školákom, ako majú písať pred 85 rokmi.
Miroslav Sopko (OĽANO) navrhuje, aby sa účinnosť dodatku zastavila do tej doby, kým sa nepreukáže, že toto nespojité písané písmo je nejakým problémom a tiež, aby sa zohľadňovali najmä vzdelávacie potreby.
Faktom je, že obe strany majú svoje argumenty – prečo je klasické alebo nové písmo lepšie, ako pomáha deťom a rozvíja motoriku. Riaditeľka školy ale pripomína ešte inú vec – pri zavádzaní zmien aj nastavení pravidiel by mal podľa nej štát zvážiť, čo v budúcnosti od svojich občanov chce. Napríklad, či bude potrebovať, aby sme sa podpisovali výhradne písaným spojitým písmom. Na západe, napríklad v Amerike, klasický krasopis, ako máme my, ani nepoužívajú.
Pozrite si reportáž Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej a Zuzany Javorovej:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
