Samuel má diagnostikovaný Aspergerov syndróm. Odborníci škole odporučili, aby mu zabezpečila asistenta. Škola tak neurobila a počas dištančného vzdelávania sa mu výrazne zhoršil prospech. Jeho mama ako samoživiteľka platí doučovanie, no napriek tomu jej syn musí opakovať ročník. Tvrdí, že škola svojou nečinnosťou spôsobila Samkovi celoživotnú traumu.
To, že je niečo zvláštne s jej synom, si všimla už v ranom detstve. Pani Ľuba spomína, že už ako škôlkar vzbudzoval Samuel na ihrisku pozornosť. Pamätá si, že robil pohyby rukami, ako keby čaroval. Všetci hovorili, aby to neriešila a nevšímala si to.
Problémy sa však z času na čas objavili aj po nástupe do školy. Podľa Ľuby deti vycítili, že jej syn je iný a vyčleňovali ho.
V štvrtom ročníku podstúpil vyšetrenia u psychológa, psychiatra a špeciálneho pedagóga a potvrdili mu Aspergerov syndróm. Je to porucha autistického spektra, ktorá sa zvyčajne prejavuje tým, že sa dieťa ťažšie začleňuje do kolektívu a nevie komunikovať s druhými. Samkovi navyše diagnostikovali aj epilepsiu.
Odborníci, ktorí so Samkom pracujú, mu okamžite odporučili asistenta učiteľa. Ten má pomáhať žiakom so špeciálnymi potrebami, venovať sa mu počas vyučovania a vďaka tomu je aj odľahčený učiteľ, ktorý sa tak môže venovať ostatným deťom.
Samko asistenta ani na naliehanie matky nedostal. Výsledok? V ôsmom ročníku prepadol a skončil so silnou psychickou ujmou. Ľube sa dodnes ťažko hovorí o momente, keď sa vrátili domov z neúspešných komisionálnych skúšok.
„Mami, ja som sa nechcel narodiť so žiadnym syndrómom, prečo mi to robia?“ spomína pani Ľuba. Jej syn si vzal nožík a povedal, že sa chce zabiť.
Ľuba sa s tým, ako dopadol jej syn, odmieta zmieriť. Chce dokázať, že škola zlyhala a neurobila všetko preto, aby sa jej syn začlenil a napredoval svojím tempom.
Podala sťažnosť na mesto, ktoré je zriaďovateľom Základnej školy Dr. J. Dérera v Malackách, kam chodí jej syn. Mestský úrad posunul sťažnosť na Školské inšpekčné centrum v Bratislave. Inšpektori jej sťažnosť odmietli.
Vraj stačí, že škola vypracovala žiakovi individuálny plán a matka svojím podpisom súhlasila s podmienkami, ktoré jej syn mal v škole.
Ľuba sa obrátila na hlavnú školskú inšpekciu, odkiaľ ešte čaká na odpoveď. Trvá na tom, aby mohla byť súčasťou kontroly, pretože nesúhlasí s tým, ako rozhodla regionálna inšpekcia. Chcela aj konfrontáciu so školou pred inšpekciou, ale nebolo jej to umožnené.
Podľa Ľuby len skontrolovali papiere, no nevenovali sa tomu, či škola skutočne napĺňa synov individuálny plán.
Samko podľa Ľuby učivo zvládal, no zlom nastal počas COVID-u, keď boli školy takmer rok zatvorené. Podľa Ľuby to zle znášali bežné deti, nieto ešte tie so špeciálnymi potrebami ako jej syn. Celý čas bola so Samkom doma a pomáhala mu na dištančnom vzdelávaní. No ani to nestačilo a známky mal zlé.
Hovorí, že robila, čo mohla, ale nie je pedagogička. Ako samoživiteľka mu každý mesiac platí 120 eur na doučovanie. Je presvedčená, že supluje školu, ktorá má urobiť všetko preto, aby jej syn mohol dostať kvalitné vzdelanie.
„Prečo nechali celé mesiace ležať môjho syna na lavici? Nevyvíjali žiadnu iniciatívu, aby ho vtiahli do vyučovania, pričom vedia o jeho diagnóze. Škola nedodržiava jeho individuálny plán. Spôsobujú mu psychickú ujmu a neuvedomujú si to,” hovorí Ľuba.
Dodáva, že škola vlani argumentovala, že žiak má veľa vymeškaných hodín a aj preto ho nemôžu klasifikovať. Upozorňuje však, že tento rok ich mal vynechané pre choroby a vyšetrenia ešte viac, no prepadnúť ho teraz už nenechali.
Poukazuje aj na ďalší rozpor v ich tvrdeniach. Učiteľka geografie vraj nevedela o Samkovej diagnóze. Škola sa im však zaviazala, že dieťaťu so špeciálnymi potrebami sa budú individuálne venovať, a tým pádom o jeho diagnóze musia vedieť všetci pedagógovia. Škola preto podľa Ľuby klame.
Najviac ju trápi, že škola sa im vôbec nesnaží pomôcť a ako jediné riešenie jej navrhujú, aby syna dala do inej školy. Aj túto možnosť zvažovala.
„Obrátila som sa na tri základné školy v našom okolí. Na dvoch mi povedali, že mi rozumejú a mrzí ich to, ale asistenta by si nemohli dovoliť,“ hovorí Ľuba.
Riaditeľka tretej školy sa s ňou nechcela rozprávať. Povedala jej, že jej nepomôže a viac ju nemá kontaktovať.
Ľuba dodáva, že keď riaditeľke školy oznámila, že o prípade chce informovať verejnosť, vyhrážali sa jej trestným oznámením. Napriek tomu sa medializácie nebojí. Dodáva, že si stojí za svojimi tvrdeniami.
Jediné, čo teraz žiada, je uznanie, že škola pochybila a ospravedlnenie. Jej syn si podľa nej ponesie traumu do konca života.
„Škola bola upozornená psychiatričkou a psychologičkou, že sa Samkovi zhoršil stav po prepadnutí, no nehľadali pre neho riešenia. Oddelili ho od kolektívu, v ktorom bol niekoľko rokov. Pre deti s Aspergerom je každá zmena citlivá,“ dodáva.
Veľmi si cení prácu pedopsychiatričky a odborníkov na autizmus, ktorí so Samkom prichádzajú do kontaktu a pomáhajú im. Ľuba dodáva, že bez ich pomoci by situáciu nezvládala.
Základná škola o prípade nechce hovoriť. „Výchovno-vzdelávacím procesom a prípadnými problémami v rámci neho sa zodpovedne zaoberáme a nebudeme poskytovať žiadne stanovisko verejne,“ uviedla riaditeľka školy Katarína Habová.
Oslovili sme aj regionálnu školskú inšpekciu, ktorá sa Samkovým prípadom zaoberala. Škola podľa nich nezlyhala.
„Z predložených dokumentov a vyjadrení pedagógov vyplynulo, že špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby syna sťažovateľky boli zohľadňované, podmienky na jeho vzdelávanie vrátane podpory pedagogického asistenta a servisu špeciálneho pedagóga škola vytvorila,“ skonštatoval vedúci kancelárie školskej inšpekcie Matúš Jarolín.
Žiak dostal asistenta až v ročníku, ktorý opakoval, a to tiež iba na 10 hodín týždenne. Matka je preto presvedčená, že ho dostal neskoro a škola neurobila všetko pre to, aby zabránila jeho neúspechu. Navyše daný asistent sa musí venovať ďalším integrovaným žiakom.
Problém s asistentmi na školách je dlhodobou témou slovenského školstva. Exminister Branislav Gröhling tvrdí, že súčasné vedenie nechce asistentov podporovať. Gröhling totiž navrhol zákon, podľa ktorého by asistenti boli financovaní zo štátneho rozpočtu. Dnes sú zväčša platení z eurofondov, ktoré sú viazané na projekty trvajúce len obmedzený čas.
Súčasný minister Ján Horecký popiera, že by tento návrh zákona stopol. Vraj sa ním zaoberá.
„V zmysle aktuálne platnej legislatívy ministerstvo školstva poskytuje finančné prostriedky na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, pričom na nasledujúci kalendárny rok bude ministerstvo žiadať rezort financií o navýšenie finančných prostriedkov na ďalších 2 000 asistentov učiteľa nad aktuálny počet,“ argumentuje ministerstvo školstva.
Odborník na inklúziu vysvetľuje, že dieťa s Aspergerovým syndrómom potrebuje to isté čo bežné deti: bezpečie, vzťahy, priestor, ticho, pokoj, sloboda, hru, zábavu, priateľstvo, učenie, podporu, prijatie a lásku.
„Keď sa presunieme do školskej triedy, tieto všeobecné potreby sa rozdrobia do konkrétnych situácií. Dieťa nielen s Aspergerom sa môže rýchlo preťažiť, byť unavené a stratiť pocit bezpečia. Potrebuje možno na chvíľu odísť, mať ticho a svoj priestor,“ približuje Viktor Križo z organizácie Inklucentrum.
Dodáva, že súčasné nastavenie vyučovania už nezvládajú ani deti bez diagnózy a nevyhovuje to ani pedagógom. „Tlak na známky, hluk, zmätok, neustále hodnotenie, porovnávanie, súťaženie a výkon veľa detí nedáva,“ myslí si odborník.
Deti s Aspergerom, ADHD či s traumami podľa Križa potrebujú striedanie činností a aktivít a relaxáciu počas učenia.
„Pedagogickí asistenti, samozrejme, môžu veľmi napomôcť pri podpore detí v triede. Dôležité je zbaviť sa nesprávneho chápania takéhoto asistenta ako osobného asistenta dieťaťa. Úlohou asistenta je pomáhať prekonávať bariéry všetkým deťom v triede, ktoré to potrebujú a vytvárať rovnosť príležitostí. Je to akýsi spolu-učiteľ,“ vysvetľuje Križo.
Dodáva, že slovenské školy nie sú podporné pre deti a pre rôzne krízy stúpa počet detí, ktoré majú špecifické potreby. Okrem asistentov podľa neho chýbajú v školách aj psychológovia.
„Ministerstvo roky neposkytuje školám potrebnú pomoc a podporu, ktorú školy, deti, učitelia i rodičia žiadajú. Chýba nám viac ako polovica asistentov a ďalšie tisíce odborníkov. Školy by potrebovali aj lepšie priestorové podmienky, deti sa neraz tlačia v triedach, nemajú výbeh, dostatok prírody v okolí školy, kde by mohli aj v prestávkach tráviť čas. Majú slabú psychohygienu a zle nastavené učivo,“ konštatuje Križo.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
