Viola Stern Fischerová sa dožila 94 rokov.
Medzi ľuďmi, ktorým sa podarilo prežiť zverstvá nacistov, bola aj Slovenka Viola Stern Fischerová. Prežila niekoľko koncentračných táborov, pokusy neslávne slávneho doktora Mengeleho, ľahko sa jej nežilo ani za komunistických čias. Viola Stern Fischerová nás opustila v stredu 25. mája 2017 vo veku 94 rokov.
Viola Rozália Fischerová sa narodila v židovskej rodine v Lučenci v roku 1922 do rodiny zástupcu riaditeľa liehovaru Andora Sterna a ženy v domácnosti Ilony Stern. Jej matka bola chorá, chýbala jej oblička, a preto nemohla pracovať. Počas vojny pripadol liehovar Slovenskému štátu, a tak musel Andor Stern z práce odísť. Otvoril si malý obchod so smaltovanými hrncami. Po tom, ako Lučenec pripadol Maďarsku, sa životná situácia rodiny ešte zhoršila.
Väčšinu času trávila Viola doma. Starala sa o mamu a mali veľmi dobrý vzťah. Rodičia ju viedli k spravodlivosti, skromnosti a úcte. Napriek skromným pomerom sa otec snažil zabezpečiť svojim deťom všetko, čo mohol. Najstarší brat Sándor začal študovať medicínu v Prahe, ale po prijatí protižidovských zákonov musel zo školy odísť.
Vyučil sa teda za automechanika. Počas vojny ho odviedli na nútené práce. Zahynul ešte pred deportáciami. Zranil sa a museli mu amputovať nohu. Nechcel, aby ho nosili na nosidlách a poprosil mužov, aby ho nechali v snehu, kde zamrzol. O tom, čo sa mu stalo, sa dozvedeli od brata Violinej priateľky, ktorý bol so Sándorom na nútených prácach. Spôsob, akým Sándor zomrel, matke nepovedali, pretože by to neuniesla.
Viola mala aj druhého brata Guylu (Juraja), ktorý sa vyučil za umeleckého stolára. Prežil koncentračný tábor a po vojne vyštudoval vysokú školu. Pracoval ako letecký inžinier. Zomrel v roku 1999.
V rodine Sternovcov veľmi dbali na dobré vzdelanie. Aj Viola navštevovala gymnázium. Zaľúbil sa do nej o niekoľko rokov starší židovský chlapec Alojz Markovics. Dvojica sa stretávala počas prázdnin a raz sa stretli v Prahe, kde jej Alojz povedal, že na druhý deň odlieta do USA. Chcel, aby si ho vzala a šli spolu. On odišiel, Viola sa rozhodla zostať.
Sternovci sa do roku 1944 zdržiavali doma. Potom sa začali deportácie. Židov najskôr držali v lučeneckom gete, odkiaľ ich deportovali do Auschwitzu (Osvienčimu). Hneď po príchode držala matku poslednýkrát za ruku. Kým Violu poslali na stranu života, jej matku poslali na stranu smrti. Okamžite šla do plynu.
Zdroj: YouTube/Aktualne
V koncentračnom tábore zaradili Violu do skupiny žien, na ktorých robil doktor Mengele pokusy. "V koncentráku ma veľmi bili latou, až som z toho ohluchla. Bez načúvacieho
prístroja vôbec nič nepočujem. Boli dni, keď som v tábore musela celý
deň kľačať. Inokedy nám do rúk strčili tehly a nechali nás stáť, až kým
sme nepadli od vyčerpania," opísala Viola v jednej zo svojich výpovedí.
Z Osvienčimu previezli Violu preč. Istý čas pracovala v továrni pre firmu Siemens. Oslobodenia sa dočkala v tábore Ravensbrück.
Po vojne sa usadila s bratom Jurajom v Prahe, kde dostávali veľmi nízku podporu. Internát im nepridelili, museli žiť na priváte. Na štúdium by obaja nemali, a tak šiel študovať brat Juraj. Viola sa vydala za Juraja Fischera, ktorý pochádzal z významnej židovskej rodiny v Lučenci. Jeho rodina vlastnila veľkoobchod so železom, pieckami a benzínom.
Ako 19-ročný ušiel z krajiny. Prežil strastiplnú cestu cez Balkán, z Blízkeho východu do Francúzska, kde sa zúčastnil aj operácie Dynamo pri prístavnom meste Dunkerque. Odtiaľ sa dostal do Anglicka a pridal sa k Československej armáde. V Normandii sa 6. júna 1944 zúčastnil operácie Overlord.
Všetky videá z rozhovoru s pani Fischerovou nájdete TU!
Po návrate domov zistil, že jeho najbližší zomreli v koncentračných táboroch. Za komunistického režimu skončil ako "sabotér" v uránových baniach v Jáchymove. Je jedným zo štyroch Slovákov, ktorí obdržali najvyššie francúzske vyznamenanie Rytier čestnej légie francúzskej republiky. Rovnaké dostal napríklad aj Milan Rastislav Štefánik. Prebral si ho však až po tom, ako sa dostal z Jáchymova.
Viola Stern Fischerová sa nedočkala úcty ani po vojne. Dvadsaťdeväť rokov pracovala ako ekonómka v agropodniku v Lučenci. V práci jej nadávali do starej sprostej Židovky. V čase, keď uväznili jej manžela, sa musela sama starať o rodinu a v práci dostávala najnižšiu mzdu. Cez deň pracovala a v noci šila, aby sa nejako uživili.
Po manželovom návrate nastali peripetie s majetkom, ktorý im počas vojny zhabali nacisti. Ani sa ho nedočkali. Vyznamenanie Rytier čestnej légie francúzskej republiky si prebral až v roku 2004 od prezidenta Jacquesa Chiraca. Sprevádzal ho pri tom slovenský prezident.
Informácie pochádzajú z edah.sk.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
