Slovensko vidí riešenie aj v ochrane hraníc EÚ.
Sudcovia Súdneho dvora Európskej únie si na stredu predvolali zástupcov Slovenskej republiky a Maďarska, aby vysvetlili dôvody, prečo sa ich vlády rozhodli na súde zažalovať rozhodnutie Rady EÚ (členské krajiny) z 22. septembra 2015 o prerozdelení 120-tisíc migrantov z Grécka a Talianska podľa národných kvót.
Ako prvá podala žalobu kvôli kvótam pre utečencov vláda Slovenskej republiky 2. decembra 2015, o deň neskôr rovnakým spôsobom zareagovala aj maďarská vláda. Česká republika a Rumunsko v septembri 2015 za prijatie kvót nehlasovali, Fínsko sa zdržalo hlasovania.
Poľsko v septembri 2015 za kvóty pre utečencov hlasovalo. Neskôr sa však Varšava v rámci tohto sporu pridala na stranu svojich partnerov z Vyšehradskej štvorky.
Slováci majú iné riešenia
Slovenská aj maďarská delegácia na pôde Súdneho dvora EÚ upozornili, že cieľ, ktorý EÚ sledovala presadením národných kvót, neriešil podstatu utečeneckej krízy a dal sa dosiahnuť aj odlišným spôsobom. Napríklad zlepšením ochrany vonkajších hraníc EÚ a účinnejšou návratovou politikou v prípade tých migrantov, ktorí nespĺňajú kritériá na udelenie azylu. Obe krajiny ako argument vo svoj prospech použili aj údaje, podľa ktorých bolo do 5. mája tohto roka presunutých len viac ako 18-tisíc z pôvodne zamýšľaného počtu 120-tisíc azylantov.
Rada svoje rozhodnutie obhajuje
Postoj Rady v rámci dnešného vyjasňovania stanovísk je taký, že v čase prijatia rozhodnutia o kvótach pre 120-tisíc utečencov bolo toto rozhodnutie adekvátne a primerané vtedajšej situácii, keď Grécko a Taliansko čelili nevídanému náporu nelegálnych migrantov.
Predstaviteľka Rady EÚ sudcov v Luxemburgu upozornila na skutočnosť, že hromadný a rýchly príliv utečencov prichádzajúcich v roku 2015 do Grécka a Talianska ohrozoval existenciu schengenského priestoru.
Kaliňák nechce predpovedať vývoj žaloby
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) nechce predpovedať, ako by sa mohlo vyvíjať rozhodovanie o žalobe Slovenska proti povinným kvótam na prerozdelenie utečencov. "Keby to posudzovali naozaj racionálne, tak v tomto prípade došlo k porušeniu niekoľkých bodov tak, ako je to aj v žalobe," povedal v stredu po rokovaní vlády.
Nesprávnosť povinných kvót potvrdzuje podľa neho aj reálny život. "Keď sme pred dvoma rokmi hovorili, že to fungovať nebude, tak to ani nefunguje. Po dvoch rokoch je relokovaných ani nie desať percent všetkých žiadateľov, ktorí sa mali nachádzať na území Grécka a Talianska," podotkol. Upozornil, že maltské predsedníctvo napriek tomu opäť prichádza s návrhom kvót "v ružovom".
Generálny advokát tejto inštancie Yves Bot v priebehu najbližších mesiacov vypracuje svoje stanovisko k obom žalobám. Očakáva sa, že samotný rozsudok padne až na konci tohto roka.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo