EÚ sa roky po vrchole utečeneckej krízy dočkala novej migračnej stratégie, čo na to naši politici?

Lídri Richard Sulík (SaS), Igor Matovič (OĽaNO), Boris Kollár (Sme rodina) a Andrej Kiska (Za ľudí).
Zdroj: TASR

Od vypuknutia migračnej krízy uplynulo už viac ako päť rokov.

Kvóty odmietame, solidárni určite budeme. Európska únia sa roky po vrchole utečeneckej krízy konečne dočkala novej migračnej stratégie.

Povinné prerozdeľovanie migrantov je síce len hypotetickou možnosťou, naši politici ho však preventívne okamžite zmietli zo stola.

Od vypuknutia migračnej krízy uplynulo už viac ako päť rokov. Do Európy v roku 2015 mierili tisícky utečencov z Blízkeho východu aj zo vzdialenejších, prevažne moslimských krajín. A aj keď na Slovensko ich to veľmi neťahalo, politici proti ich príchodu vehementne brojili.

Napokon ich síce nebolo nula, ale len pár stoviek migrantov, ktorých sem dočasne presunuli Rakúšania a pár desiatok Sýrčanov či Afgáncov, z ktorých sa časť aj tak vrátila do vlasti.

Slovákom sa teda už môže zdať, že migračná kríza je minulosťou, nie je to však úplne pravda. Do Európy ich síce prichádza výrazne menej ako pred rokmi, stále však pribúdajú mesačne v tisícoch, a tak EÚ konečne prichádza so stratégiou.

Štáty si budú môcť vybrať, ako pomôžu. Schémy, ktoré majú začať platiť o tri roky, sú však veľmi komplikované a v rôznych hypotetických scenároch pripúšťajú aj prerozdeľovanie migrantov.

Aj keď by k nemu možno nemuselo prísť, naši politici sa mu na odpor preventívne postavili už teraz.

Akou formou bude teda Slovensko solidárne ešte presne nevieme. Keďže je však prijímanie migrantov evidentne zmietnuté zo stola, je jasné, že budeme platiť.

Viac v reportáži Martina Petra.


BRATISLAVA/TV Markíza
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Kvóty

Dôležité udalosti