Tvrdý brexit by však nebol v súlade s najznámejšou teóriou medzinárodného obchodu.
Anglický ekonóm David Ricardo presne pred 200 rokmi vytvoril teóriu komparatívnych výhod, ktorá sa stala základom medzinárodného obchodu. Hoci v tom čase vychádzala z veľmi jednoduchých ekonomických vzťahov, svoje opodstatnenie má aj dnes v čase globálneho obchodovania.
Štáty môžu ťažiť z kvality a ceny pracovnej sily, vysokej úrovne inštitúcií, či z výhodnej geografickej alebo klimatickej polohy. Na konferencii Ricardo 200 v Mníchove to vyhlásil profesor Gabriel Felbermayr z Inštitútu ekonomického výskumu IFO.
„Pokiaľ však nebude fungovať globálny hospodársky systém s jasnými pravidlami, ťažko sa budú dať garantovať výhody z medzinárodného obchodu," zdôraznil Felbermayr.
Ricardova teória komparatívnych výhod je na stole aj v prípade debát o podobe brexitu, či by mal byť tvrdý alebo s mäkšími podmienkami. „Tvrdý brexit by poškodil všetkých - Veľkú Britániu aj EÚ a najmä Nemecko. Priemysel a služby medzi nimi sú veľmi prepojené. Britské služby sú veľmi dôležité pre nemeckú ekonomiku. Naopak, európska priemyselná produkcia má veľký význam pre britský automobilový priemysel," vysvetlil Felbermayr s tým, že pokiaľ by nedošlo k dobrej obchodnej dohode, všetky strany by utrpeli podstatné straty.
„Nemecko by síce mohlo profitovať z prilákania finančných inštitúcií z Londýna, no zaplatilo by za to príliš vysokú cenu. Preto by sa mala únia vyvarovať zbytočných hrozieb, ktoré by mohli viesť k tvrdému brexitu, čo nie je v záujme nikoho. Ak každá strana niečo obetuje, potom môže prísť k dobrej dohode. Už Ricardo tvrdil, že pri obchodných dohodách je kľúčom k úspechu reciprocita," dodal Felbermayr.
Ricardo bol zástancom slobodného obchodu a v roku 1817 vydal svoju najznámejšiu knihu „Zásady politickej ekonómie a zdaňovania". Je to jedno z najvýznamnejších diel modernej ekonómie a predstavil v ňom aj teóriu komparatívnych výhod. Podľa nej sa krajina bude špecializovať na výrobu tých tovarov, pri ktorých výroba dosahuje vyššie komparatívne výhody ako partnerská krajina. Každá krajina sa bude špecializovať na produkciu takého tovaru, ktorý dokáže vyrábať za porovnateľne nižšie náklady. Dokázal to na príklade výroby súkna a vína v prípade Anglicka a Portugalska. Kým pre Anglicko bolo výhodné vyrábať a vyvážať súkno, Portugalci mali výhodnejšie podmienky na produkciu vína.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
