Mali sme mimoriadne teplý rok, vo februári teplota pokorila 465-ročný rekord

Chlapec sa ochladzuje pri fontáne počas horúceho dňa v Košiciach.
Zdroj: TASR

Podľa predbežného hodnotenia ho však možno zaradiť medzi desiatku najdaždivejších rokov aspoň od roku 1881.

Rok 2016 bol na Slovensku veľmi až mimoriadne teplý a veľmi bohatý na atmosférické zrážky.

Priemerná teplotná územná odchýlka od normálu v rokoch 1961-1990 bola na Slovensku + 1,4 stupňa Celzia. Rok 2016 sa tak zaradil v historických tabuľkách ako siedmy najteplejší od roku 1931, priblížil klimatológ  Shmú Jozef Pecho. V celosvetovom meradle bol vlaňajšok najteplejší za posledných 137 rokov.

Všetky ročné obdobia boli podľa Pecha vlani teplejšie. O teplotne nadpriemerný rok sa však postarala predovšetkým zima 2015/2016, ktorá mala najvyššiu odchýlku od normálu, a to až + 3 stupne Celzia.

Relatívne najteplejším mesiacom bol silne nadnormálny február, ktorý bol až o + 4,8 stupňa Celzia teplejší ako normál. V jeho druhej polovici bolo zaznamenané aj najvyššie denné maximum namerané v tomto mesiaci od roku 1551, a to 20,3 stupňa Celzia v Bratislave.

Podobne teplá bola aj vlaňajšia jar, za ktorou nasledovalo mimoriadne teplé leto s odchýlkou + 2 stupne Celzia od normálu. "Na pocit sa zdalo, že leto bolo relatívne chladnejšie, lebo bolo menej tropických dní, ale letných dní bolo napríklad o sedem viac ako v roku 2015," vysvetlil Pecho. Aj napriek veľmi teplému letu sa vyskytli len dve výraznejšie vlny horúčav - v druhej polovici júna a na začiatku septembra.

Zdroj: TASR/AP

Teplotne silne nadnormálny bol jún (+2,5 C), júl (+2,1 C) a september (+2,4 C). Naopak, relatívne najchladnejším mesiacom bol október, ktorý skončil ako teplotne normálny so zápornou odchýlkou od normálu - 0,6 stupňa Celzia.

Najvyššia denná teplota vzduchu 36,2 stupňa Celzia bola v roku 2016 nameraná 24. júna v Holíči. Najnižšiu minuloročnú teplotu -24,2 stupňa Celzia SHMÚ zaznamenal 23. januára v Oravskej Lesnej.

"Z hľadiska zrážok bol rok 2016 ešte viac v popredí ako z hľadiska teplôt vzduchu," upozornil klimatológ Pavel Faško.

Podľa predbežného hodnotenia ho možno zaradiť medzi desiatku najdaždivejších rokov aspoň od roku 1881. V priemere spadlo na území Slovenska približne 895 milimetrov zrážok, čo je 122 percent normálu v rokoch 1961-1990. Relatívne najdaždivejším bol pritom február, počas ktorého zrážky predstavovali až 320 percent normálu. Najsuchším mesiacom vlaňajška bol december (57 percent normálu).

Zdroj: HaZZ v Trnave

Najvyššia intenzita zrážok bola zaznamenaná 27. júla 2016 v Dolnej Porube. Počas búrky tu spadlo za hodinu až 110 milimetrov zrážok, pričom za 30 minút to bolo až 91 milimetrov.

"Bola to v podmienkach Slovenska veľmi výnimočná intenzita," vysvetlil Faško. Rozsiahlejšie škody tu podľa klimatológa nevznikli len pre geologické pomery, pre ktoré dokázala krajina vysoký úhrn zrážok absorbovať.

V porovnaní s normálom bol relatívne najväčší prebytok zrážok na juhu Slovenska - vo východnej polovici Podunajskej nížiny a v oblasti Tatier. Na severovýchode Slovenska zase kombinácia vysokej teploty vzduchu a nízkych zrážok zapríčinila v druhej polovici júna veľmi intenzívne sucho. Čo sa týka snehu, počas zimy 2015/2016 na Slovensku bolo menej dní so snehovou pokrývkou ako v predchádzajúcich dvoch. Vlaňajšia zima bola tiež špecifická malou výškou snehovej pokrývky, uzavrel klimatológ Faško.


BRATISLAVA/TASR, TV Markíza
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Počasie

Dôležité udalosti