Podľa Bruselu je Británia viac závislá od obchodu s EÚ ako naopak, čo znamená, že Londýn potrebuje prechodné obdobie viac ako Brusel.
Správy v britských médiách, že premiérka Theresa Mayová v utorok (17. 1.), keď má zverejniť svoje plány o brexite, odhalí, že krajina smeruje k tvrdému brexitu, sú len "špekulácie". Uviedla to dnes jej hovorkyňa.
Noviny cez víkend napísali, že prioritou premiérky Mayovej bude kontrola imigrácie a bilaterálne obchodné dohody s členmi Európskej únie (EÚ), keďže Británia po odchode z bloku opustí aj colnú úniu.
Hovorkyňa na otázku novinárov, či majú trhy pravdu, ak očakávajú tzv. tvrdý brexit, teda stratu prístupu na spoločný európsky trh, iba skonštatovala: "Je to špekulácia."
Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov v Bruseli, Londýn by sa chcel dohodnúť s EÚ na prechodnom období, aby si zabezpečil hladký odchod z bloku.
Myšlienku na zavedenie prechodného obdobia podporujú podnikatelia na oboch stranách Lamanšského prielivu. EÚ sa tiež domnieva, že nie je možné zvládnuť odchod Británie v plánovanom čase, teda v roku 2019, bez dočasnej obchodnej dohody. Tá pomôže obom stranám pokračovať v obchodnej výmene, kým neuzavrú konečnú dohodu. Lenže stúpenci tvrdej línie v Londýne preferujú tzv. "čistý rez".
Mayovej nedávne vyhlásenie, že "brexit znamená brexit", ktoré si Európa vysvetľuje ako tvrdý odchod, však, ako sa zdá, viedlo aj v Európe k pritvrdeniu postoja.
Vysokopostavení predstavitelia EÚ agentúre Reuters pod podmienkou zachovania anonymity povedali, že začínajú strácať presvedčenie, že prechodné obdobie je až také nevyhnutné, ako si mysleli. Majú totiž dojem, že Briti oň nestoja, aj keď im hrozí "pád z útesu".
Mayová vlani oznámila, že odštartuje rokovania o brexite v marci tohto roka. Až doteraz však neposkytla médiám žiadne detaily o svojich plánoch, preto všetci s napätím očakávajú jej utorkový prejav.
Minulý mesiac pritom Británia zmiernila svoj odmietavý postoj k prechodnej dohode. Minister pre brexit David Davis, ktorý ešte začiatkom decembra vyhlasoval, že nemá záujem o prechodné obdobie, podľa britských novín údajne v súkromí naznačil, že nie je proti.
Ale Michel Barnier, hlavný vyjednávač EÚ, vo svojom jedinom detailnejšom verejnom komentári v decembri povedal, že prechodná dohoda nie je istá, a bude závisieť v prvom rade od širšej dohody o dlhodobých podmienkach.
V súkromí však aj európski vyjednávači pripúšťajú, že prechodná dohoda je nevyhnutnosť. Od začiatku tvrdia, že proces odchodu Británie z EÚ bude mať tri štádiá: vyjednávania, prechod a rozvod. A ani jedno z nich sa nedá urýchliť.
Podľa Bruselu je Británia viac závislá od obchodu s EÚ ako naopak, čo znamená, že Londýn potrebuje prechodné obdobie viac ako Brusel. No môže sa stať, že sa obe strany ani po dvoch rokoch rokovaní nedohodnú.
Lídri zvyšných 27 štátov EÚ opakovane ukázali, že sú odhodlaní držať spolu. A aj keby sa ich podnikatelia sťažovali, nepripustia, aby si Londýn "vyberal hrozienka z koláča". Majú totiž obavy, že by to mohlo inšpirovať ďalšie štáty, aby nasledovali príklad Británie, vystúpili z Únie a zabezpečili si tak výhody. EÚ trvá na tom, že ak Británia bude chcieť prechodné obdobie, musí na oplátku dodržiavať štyri základné slobody Únie, vrátane voľného pohybu osôb.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
