Enormná konzumácia hovädzieho mäsa totiž spôsobuje, že do ovzdušia sa uvoľňuje jeden z najnebezpečnejších skleníkových plynov.
Za posledné dva roky sa pomer metánu v atmosfére zvýšil natoľko, že si to podľa odborníkov vyžaduje okamžitú reakciu kompetentných.
Dobytok totiž dokáže stráviť akúkoľvek rastlinu, ktorú požuje. V tom mu pomáhajú aj metanogény, ktoré rozkladajú ináč nestráviteľnú celulózu a popri tom produkujú metánový plyn.
Na nedávnej vedeckej konferencii v San Franciscu ho porovnávali s oxidom uhličitým a zistili, že je zložením menší - za to skleníkový efekt urýchľuje viac. A navyše jeho množstvo v atmosfére sa rapídne zvýšilo, najmä za posledné dva roky.
„Celkom logicky, keď si zoberieme, že na zemi nikdy nežilo toľko ľudí ako dnes, tak určite ten tlak na produkciu potravín rastie a pri tom procese získavania potravín sa produkuje aj tento skleníkový plyn," hovorí klimatológ.
Jedna dojnica môže do ovzdušia denne uvoľniť až 650 gramov metánu. Toto množstvo sa dokonca zdvojnásobí, keď užíva antibiotiká.
„Antibiotiká potlačia bežnú mikroflóru a baktérie, ktoré sú zodpovedné za produkciu metánu, sú zväčša odolné voči týmto antibiotikám - tým pádom sa im dáva priestor na ich premnoženie a na to, aby produkovali viac metánu," vysvetlila odborníčka na potraviny Doc.Ing. Lucia Bírošová, PhD.
Keď si to vynásobíme napríklad 98-mimi miliónmi kusov krá, chovaných len v Spojených štátoch, rozsah problému sa zväčšuje. Slovenskí chovatelia si však svoje zvieratá obraňujú. Možno aj pre to, že z celej Európskej únie najmenej hovädzieho jeme práve my, Slováci.
„Odjakživa tu boli prežúvavce a nie je koncentrácia zvierat až na takom stupni, aby to škodilo," povedal vedúci živočíšnej výroby Peter Rafay.
Ale keď už, tak si kúpime nejaký dovoz. Práve preto naši farmári dvíhajú varovný prst. Skôr ako životné prostredie ich však trápi kvalita takéhoto mäsa.
„Keď chcete prejsť s mäsom pol zemegule, tak tá logistika a to preskladňovanie, niečo to trvá. Určite tá čerstvosť nie je ako pri našich výrobkoch," vysvetlil Rafay.
Mnohí ľudia však nemajú peniaze na kvalitné mäso, preto znižujú svoje nároky a kupujú si to lacnejšie. Podľa chovateľov dobytka však robíme chybu. Kvalita by nás totiž mala zaujímať viac ako cena.
„Aj naši predkovia jedli toľko, koľko potrebovali a kvalitnejšie. Dá sa spraviť aj to, že každý deň jem mäso a aby som si to mohol dovoliť tak idem po cene," dodal rafay.
Zdroj živín a bielkovín by mal byť pestrý a to aj podľa lekárov. Preto by sme - nie len kvôli životnému prostrediu, ale aj nášmu zdraviu - mohli kvalitnejšie mäso jesť zriedkavejšie a kombinovať ho napríklad s rastlinnou potravou.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
