O Černákovi prehovorili jeho sused, kamarát a bývalý boss popradského podsvetia.
Roky rozhodoval o osude iných. Platili mu milióny za to, že odstráni, na koho ukážu. No vraždil aj tých, ktorí sa mu vzpriečili, aby si tak upevnil pozíciu v podsvetí. Jeho meno sa mnohí báli vysloviť.
Mikuláša Černáka považujú za bossa bossov slovenskej mafie divokých 90-tych rokov. V dnešnom špeciálnom Reflexe vám prinesieme autentické výpovede ľudí, ktorí ho poznajú roky, prišli s ním do kontaktu či už na strane zákona alebo na tej opačnej.
Detstvo a dospievanie
Mikuláš Černák vyrastal v Telgárte, vtedy to bolo ešte Švermovo. Obec má menej ako 2000 obyvateľov, a tak sa tam pozná každý s každým. Tento muž pozná Černáka odmalička, býval priamo vedľa nich. "Oni rástli tuto v susedstve s nami no a chodili do školy s mojími synmi," hovorí Černákov sused Ján Ambróz.
"Zvykne sa o ňom písať, že to bol obyčajný chlapec ako ktokoľvek iný. Ja by som to nepovedal. Podľa mňa to bol chalan, ktorý sa už vtedy vymykal z toho bežného priemeru. jednak svojou prirodzenou inteligenciou, ktorá je nepopierateľná, a jednak s tým jeho, uňho prirodzeným, sklonom k zločinu," hovorí bezpečnostný analytik a publicista Milan Žitný.
"S Mikulášom Černákom som sa stretol ako príslušník polície, keď som robil na obvodnom oddelení v Pohorelej. V tom čase bol Černák ešte učeň a učil sa za automechanika. Som ho stíhal za drobné krádeže a takéto veci," hovorí bývalý vyšetrovateľ Jozef Kováčik.
"Vykradnutie auta, nejaké pušky načierno, nedovolené ozbrojovanie, ublíženie na zdraví. To násilie, ktoré u neho bolo prítomné vždy, tak to sa prejavovalo už v tom čase. Bol to bitkár. A v tých vlakoch, keď ešte ako študenti cestovali," prezrádza Žitný.
"Keď skončil školu, tak sa vrátil do Telgártu a zamestnal sa ako šofér autobusu v ČSAD. Robil tam niekoľko mesiacov, ale neviem čo sa stalo, nestalo, ale odtiaľ odišiel a šiel do Bystrice," hovorí jeho sused Ambróz.
Keď sa prevalilo, že je obvinený, neskôr odsúdený za rôzne trestné činy, Ján Ambróz si to nevedel vysvetliť. Dokonca s miestnym farárom zbierali podpisy pod petíciu, že oni sa za neho zaručia.
"Sme vedeli toľko, že podniká v niečom v Bystrici, ale čo robí, či také niečo robí, boli tie hlášky kadejaké o ňom, ale hovorím, my sme to vôbec nepocítili. Pomáhali sme jeden druhému. Dajme tomu, ešte sme hospodárili, tak sme vozili seno, kosili sme. On mal aj traktor," hovorí pán Ambróz.
V Telgárte, kde Mikuláš Černák vyrastal, niektorí ľudia dodnes neveria, že bol schopný vraždiť. "Blbosť, toľko nemohol spraviť. Ja si ho nepamätám ako zlého. Každý ho zastával," hovorí Černákova známa.
"My sme si vždy mysleli, že to možno nie je pravda. Že sú to fámy. On bol síce taký ostrý, ale že by vraždil, to sme si skutočne nevedeli ani pomyslieť," dodáva pán Ambróz.
Prvé vraždy
Faktom ale je, že nielen cintorín v rodnej dedine je posiaty mnohými Černákovými rovesníkmi, priateľmi i nepohodlnými. V obci nad kostolom je aj hrob s podobizňou jeho brata Vladimíra, ktorý zahynul pri dopravnej nehode. Spolu sa však podľa svedeckých výpovedí podieľali na nejednom násilnom čine.
Černákov mladší brat spolu s kamarátom pri roztržke zabili muža. Všetko videl na vlastné oči miestny krčmár a aj proti nim svedčil. Jedného dňa zmizol, to bolo ešte v roku 1993. Zostali po ňom žena a deti. Na jeho vražde sa podieľal práve Mikuláš Černák, aby dostal brata z väzby.
"To bola jedna z prvých vrážd, ktoré mal na rováši Mikuláš Černák. Aj keď priamo tam nemal byť tým vykonávateľom. Vykonávateľom mal byť Alojz Házy, ktorý sa chválil tým, že vystrelil pánovi Vlčekovi mozog," hovorí novinár Ivan Mego, ktorý roky píše o Černákovi.
"Tu sa rozprávalo toľko, že prišli nejakí páni s ním na aute alebo na čom. Že ho volali, že dačo treba vybaviť, lebo čo. Že ho zobrali a odvtedy o ňom nebolo viac počuť a ani sme nevedeli o tom," hovorí Černákov sused pán Ambróz.
Synovi nezvestného krčmára sa o tom dodnes veľmi ťažko hovorí. "Za túto vraždu... to bolo vlastne bezpredmetné pokračovať v tom ďalej, lebo je odsúdený na doživotie. Kde je telo, nič, nevieme nič... vieme asi kde je, tak sa hovorí že asi tam dakde," hovorí. Na otázku, či verí že sa nájde jeho otec odpovedal: "Neverím tomu, on to nepovie nikdy, lebo nemá k tomu dôvod, aby to povedal."
Pátranie po Vlčekových pozostatkoch
Reportér Plus 7 Dní píše o Černákovi roky. Bývalého bosa sa pýtal aj na to, kde sú pozostatky Miroslava Vlčeka. "Vyšetrovateľom som ukázal všetky miesta, o ktorých som vedel, kde sú pochovaní poškodení. Ja neviem, kde je Vlček," odpovedal prostredníctvom advokáta Mikuláš Černák.
Rodný dom Mikuláša Černáka pôsobí opustene. Aj keď susedia tvrdia, že sa tu občas objaví jeho mama alebo príbuzní. V čase nášho nakrúcania bola síce otvorená bránka, a aj okno na poschodí, no vo vnútri nebol nik.
Formovanie zločineckej skupiny
Divoké 90-te roky sú čiernou škvrnou v dejinách Slovenska. A ich smutný odkaz žije dodnes. Strácali sa konkurenti, mizli svedkovia zločinov. A ich blízkym zostal len pocit zúfalstva a bezmocnosť. Podľa mnohých patrila skupina Mikuláša Černáka k tým najobávanejším v podsvetí. On sám bol vraj nevyspytateľný. Brutalita sa miešala s inteligenciou.
Situácia na Slovensku po roku 1989 doslova žičila
podvodníkom a zločincom. Nanovo sa formovali zákony, polícia, prišli noví
politici. Demokraciu si každý vykladal po svojom.
"Celkovo to bolo El Dorado. Tá doba priniesla strašne veľa vrážd," hovorí údajný bývalý boss popradského podsvetia Milan Reichel.
"Nebol tu vytvorený žiadne legislatívny rámec na nové ekonomické a spoločenské vzťahy, a toto využila určitá skupina ľudí," hovorí bývalá prokurátorka generálnej prokuratúry Eva Mišíková.
"Polícia bola bezzubá," hovorí o tých časoch Reichel. "Prečo to tak dlho trvalo. Prečo to nikomu nevadilo," pýta sa prvý Černákov advokát Ján Gereg.
"Po roku 1989 sa policajný zbor podstatným spôsobom reformoval, čo malo výrazný vplyv na personálne obsadenie a nakoniec došlo k určitému prepojeniu členov organizovaného zločinu na príslušníkov policajného zboru," hovorí Mišíková.
Vznik organizovanej skupiny Černákovcov možno datovať
od roku 1992. Na začiatku boli traja: Mikuláš Černák, Miloš Kaštan a Ján
Kán. "Na to sa potom pridávali ďalší alebo oslovovali ďalších, až z toho, niekedy na pomedzí rokov 92, 93 už bola tá skupina sformovaná," hovorí analytik Žitný.
"Také jeho jadro tvorilo zhruba 20 osôb," dodáva Mišíková. "Poslúchali ako roboti. Ten, ke´d kýchol, tak pre istotu mu kričali dvakrát na zdravie, aby to nepreslúchol. Mali obrovský strach a rešpekt z neho," hovorí Reichel.
"Za to vrcholné obdobie považuje roky 1994 až 1997," hovorí analytik. "Opíšem to detailne, ako keď by vám niekto zazvonil na vašom baraku, otvoríte a vidíte pohrebnú službu a máte to aj s muzikou," hovorí Reichel.
Aký bol ich biznis?
"Bol pomerne široko spektrálny s výnimkou drog. Tam nájdeme výpalníctvo, kradnuté autá, pašovaný tovar. Donútiť niekoho, aby na nich prepísal majetok, čiže taký ten vyvlastňovací princíp privatizácie," opisuje analytik Žitný.
V neposlednom rade to boli vraždy na objednávku.
Takto vedeli získať milióny korún. Zisk si delili podľa postavení
v skupine. Na vrchole bol vždy Mikuláš Černák.
"Budil obrovský rešpekt v kruhoch ľudí, ktorí ho poznali," hovorí Reichel. "Miki bol hlava, ktorý jednoducho velil. Ako v armáde nejaký generál, tak jednoducho Miki bol ten, ktorý povedal áno alebo nie. A taký ako Kaštan a Kán keď niečo vymysleli, tak vždy bežali za ním," tvrdí Černákov kamarát Vasiľ Imrišek.
"Uvážlivosťou a chladnokrvnosťou si dokázal ostatných podriadiť a vyvolať v nich rešpekt," tvrdí analytik Žitný.
"Keď mi hovorí: "Milan, nie je týždňa, čo niekoho nezabijem, nie je týždňa."," hovorí Reichel.
"Dokázal zabezpečiť a vybudovať si prepojenie, a to môžem zodpovedne povedať, na všetky rozhodujúce osobnosti vtedajších zločineckých skupín, ktoré ešte vtedy pretrvávali. Či to bola dunajskostredská alebo skupina sýkoriek, či to boli na východe Slovenska Kolárik a to mu umožňovalo vlastne ochrániť aj svojich členov skupiny," hovorí bývalá prokurátorka Mišíková.
"Nikdy ste nevedeli, čo z neho vyjde alebo čo použije niekto z jeho skupiny proti vám. Bol taký buldozér toho všetkého a riešil to radikálne," dodáva Reichel.
"Poviem jeden príklad: "Nepotrebuješ jeden milikón korún, mám voľný jeden milión, dám ti." Keď potreboval on, dal som zas ja jemu. A to bolo všetko len na dohode slova. Ale čo boli ako Kán a Kaštan, to boli obyčajní intrigáni okolo neho. A tí ho aj potopili," hovorí Černákov kamarát Vasiľ Imrišek.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
