Dokonca sa stretla s tým, že si pred ňou žena chytila kabelku.
To, čo vám povie tínedžerka z našej reportáže, vo vás vyvolá súcit, ľútosť a rozhorčenie zároveň.Trápi ju problém, za ktorý ona vôbec nemôže - narodila sa totiž ako polovičná Indka a polovičná Slovenka.
O tom, s akými predsudkami sa dennodenne stretáva, sa rozhodla otvorene porozprávať reportérke magazínu Reflex Lenke Perželovej.
"Nepríjemne je, keď niekde prídeme, tak ľudia automaticky povedia - aké pekné adoptované dievčatko máte. Znova vníma to, že je iná. Potom jej vždy vysvetľuje, že jej tato je hnedý a pochádza z Indie, ale je moje biologické dieťa. Ľudia, keď vidia tmavé dieťa automaticky povedia, že je adoptovaná Rómka," hovorí matka Zuzana.
Pozerali sa na mňa, šepkali si o mne. Niekedy som to aj počula
Inka žila prvé roky v San Franciscu, kde boli ľudia z každého kúta sveta. Problém nastal vtedy, keď sa presťahovali na Slovensko. "Keď som bola v prvej triede, vtedy si to začala všímať moja najlepšia kamarátka. Začala hovoriť, že všetci hnedí sú zlí ľudia. Odvtedy som si to už veľmi všímala. Zistila som, že si to o mne myslia a nebolo mi to veľmi príjemné," spomína 12-ročné dievčatko.
Predsudky sa zintenzívnili, keď začala chodiť na druhý studeň do školy v meste. Stretávala sa s nimi bežne - v autobuse, či na ulici. Negatívnych zážitkov však bolo omnoho viac. A ako sa bráni voči predsudkom? Inka si vtedy vyberie mobil a vtedy sú podľa nej všetci sú prekvapení a nečakajú, že to bude vôbec mať.
"Väčšinou to znej musím ťahať, či sa jej niečo nestalo. A často z nej vylezie, že sa niečo udialo v škole alebo v meste a niekto po nej pokrikoval," hovorí. Inka dodáva, že ešte stále sa s tým nevysporiadala. Snaží sa to ignorovať, ale podľa nej sa to nedá úplne.
Matka Zuzana hovorí, že odkedy sa dcéra stretáva s predsudkami, je omnoho tichšia. Psychológ Robert Krause tvrdí, že tento celospoločenský problém - inakosť - môže mať ďalekosiahlejšie následky.
"Dieťa nebude chcieť chodiť do školy. Bude mať problémy so začlenením sa, bude sa vnímať ako menejcenné, prežívať pocity hanby, či viny. môžeme hovoriť doslovne aj o pocite bezmocnosti, bezvýchodiskovej situácie a frustácie," konštatuje Krause.
Ak sa hovorí, že šťastie spočíva v maličkostiach, Inka je toho živým dôkazom. Aj zriedkavé situácie - kedy jej cudzí človek adresuje kompliment - jej dokážu urobiť svet krajším. A taký jej dal aj Gabo - muž, ktorý meria 215 cm. Náhodne ho štáb Reflexu stretol na ulici, keď nakrúcal reportáž o Inke. Ich stretnutie si pozrite na videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
