Štúdia spochybnila význam mamografického vyšetrenia prsníka

Štatistiky hovoria, že na Slovensku ochorie na rakovinu prsníka ročne až 2 400 žien.

Rozsiahla kanadská štúdia spochybnila význam preventívneho vyšetrovanie mliečnej žľazy u žien. Mamografické vyšetrenie síce zachytí nádor včas, avšak podľa štúdie je úmrtnosť na rakovinu prsníka u žien, ktoré screening prekonali, rovnaká ako u tých, ktoré ho nemali. Výskum trval zhruba 25 rokov a zapojilo sa do neho 90 -tisíc žien.

Štúdia, ktorú minulý týždeň zverejnil časopis The British Medical Journal, náhodným spôsobom vyberala Kanaďanky, ktoré potom pravidelne podstupovali mamografické vyšetrenie, vyšetrenie prsníka v ordinácii, alebo si ich vykonávali samy.

Výskumníci chceli zistiť, či je výhoda v tom, keď sa rakovina prsníka zistí vo fáze, kedy je nádor tak malý, že sa nedá ani nahmatať. Došli ale k zápornej odpovedi.

Rad štúdií ukázal aj prospešnosť mamografu

" Spochybňovanie skríningu nie je nič nové. Rad štúdií naopak ukázal jeho prospešnosť. V krajinách, kde beží, stúpol výrazne záchyt rakoviny v skorých štádiách. Príkladom je aj Česká republika, " povedal Vladimír Dvořák z českej odbornej gynekologickej a pôrodníckej spoločnosti.

Podľa riaditeľa brnenského Inštitútu biostatiky a analýz docenta Ladislava Duška je nutné pri hodnotení skríningu prihliadnuť k stavu populácie. V Česku sa po roku 1989 zmenilo reprodukčné správanie, ženy rodia prvé dieťa neskôr, pribúda bezdetných, populácia starne, riziko rakoviny rastie. Tieto zmeny prekonali západné krajiny už skôr.

" V tejto situácii je skríning dar z nebies, krivku chorobnosti, ktorá ide objektívne hore, vychytávajú v skríningu v skorých štádiách. Za desať, dvadsať rokov môžeme diskutovať ako v západných krajinách, či screening má byť rovnako intenzívny, " povedal Dušek.

Na Slovensku ochorie ročne 2 400 žien

Štatistiky hovoria, že na Slovensku ochorie na rakovinu prsníka ročne až 2 400 žien.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa výrazne zvýšil výskyt rakoviny prsníka, ktorá je najbežnejším typom tohto ochorenia u žien v 140 krajinách.

„Nádorové ochorenie prsníka je najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu v menej rozvinutých krajinách sveta. Je to tak sčasti pre zmenu životného štýlu ľudí žijúcich v týchto krajinách, a tiež preto, že v týchto regiónoch sa k liečbe dostane len malý počet žien," tvrdí David Forman z WHO.

V Spojených štátoch sa každý rok vykonáva asi 37 miliónov mamografických vyšetrení. Skoro tri štvrtiny žien nad 40 rokov tvrdí, že skríning v poslednom roku podstúpili.

Zaberá viac liek ako skoré vyšetrenie?

V úvodnej poznámke v novej kanadskej štúdii sa tvrdí, že staršie štúdie, ktoré zistili, že mamografy ženám pomáhajú, sa robili predtým, než sa do bežnej praxe dostal liek tamoxifén. Práve ten vraj úmrtnosť na rakovinu výrazne znížil. Štúdie však nezohľadňujú finančnú náročnosť tejto liečby - zdravotné poisťovne jednoznačne ušetria, keď sa nádor odhalí včas a nie je nutné nasadzovať drahé lieky.

Podľa autorky úvodníku epidemiologičky Mette Kalagerové z univerzity v Osle a z Harvardskej školy verejného zdravia je s modernými liekmi menej dôležité zachytiť nádor včas. Ženy v kanadskej štúdii si navyše uvedomovali nebezpečenstvo, na rozdiel od účastníčok skorších štúdií. " Je možné, že screening by fungoval, keby ženy nemali o chorobe žiadne povedomie, " uviedla.

Výskumníci sa domnievajú, že veľa rakovinových nádorov rastie pomaly alebo vôbec, a nevyžaduje liečbu. Niektoré vraj samé zmiznú. Keď sa rakovina zistí, nie je ale možné vedieť, či je nebezpečná, a tak lekári liečia všetkých chorých.

O prínosoch mamografického skríningu sa debatuje už dlho. Žiadna krajina okrem Švajčiarska ale zatiaľ nenaznačila, že skríning zastaví.