V slovenských lekárňach stále chýbajú niektoré lieky. Ministerstvo zdravotníctva dokonca tvrdí, že takto zle na tom náš trh ešte nebol. Zároveň však ubezpečuje, že ľudí stále máme čím liečiť. Výrazne by podľa nich pomohlo, keby lekárne pripravovali lieky svojpomocne.
Antibiotiká, antiflogistiká (protizápalové lieky) či antipyretiká, ktoré pomáhajú znižovať horúčku - práve tie chýbajú v našich lekárňach aktuálne najviac. Výrazne sa to týka najmä liekov pre deti.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že ide o najhoršiu situáciu, akú Slovensko kedy zažilo. Dôvodov je hneď niekoľko. Ten najpálčivejší je, že svet sa v oblasti surovín v posledných rokoch takpovediac „vyosil“.
Podľa štátneho tajomníka Róberta Babeľu sa stále častejšie stáva, že výrobcom chýba hliník či fólia. „Nemajú blistre. Dochádza aj k výpadku papiera a nemajú do čoho tie lieky zabaliť,“ vysvetlil.
Drvivá väčšina účinných látok sa navyše vyrába v Indii alebo v Číne. Babeľa doplnil, že niektorým takýmto výrobcom stúpli ceny prepravy až o dvetisíc percent.
„To narušuje dodávanie liekov do všetkých krajín v rámci EÚ. A keď je takýto výpadok, tak sa výrobcovia sústreďujú na tie najväčšie trhy - Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko alebo Veľká Británia. A až potom dôjde na tie menšie trhy, ako je napríklad Slovensko,“ objasnil prečo lieky, ktoré u nás nie sú, v zahraničí nájdeme.
Aj napriek tomu na tom aktuálne nie je žiadna krajina omnoho lepšie ako Slovensko. „Z informácií, ktoré máme priamo od kolegov z európskych agentúr vyplýva, že v mnohých krajinách je tá situácia kritickejšia ako u nás,“ informoval riaditeľ Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Peter Potúček.
Práve preto podľa neho nemôžeme očakávať pomoc od iných štátov.
Výrazne pomôcť by podľa rezortu zdravotníctva mohli lekárne. Tie totiž dokážu individuálne pripraviť niektoré lieky. „Lekárne dokážu vykompenzovať vlastnou výrobou nejaký potenciálne chýbajúci liek. Nie je ich veľa, ale vie sa v kritickej chvíli pomôcť,“ povedal Babeľa.
Podľa Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) majú lekárne svoje laboratóriá a prípravu liekov by tak zvládli. Problém však je, že je to finančne nákladné.
Rovnako ako v iných odvetviach, náklady stúpajú aj na prípravu liekov. Ich ceny sa naopak zasekli niekde v roku 2008. Prezident SLeK Ondrej Sukeľ podotkol, že lekárne by boli schopné náklady pokryť, ak by boli ceny dvoj až trojnásobné.
„Napríklad sa takto pripravujú detské liekové formy kardiovaskulárnych liekov. Príprava je pomerne náročná záležitosť z hľadiska bezpečnosti, výpočtu dávky aj samotnej prípravy. Príprava sto kusov takýchto práškov je ohodnotená piatimi eurami. Roztoky, sirupy či masti sú hodnotené v desiatkach centov,“ vysvetlil Sukeľ s tým, že lekárne sa takýmito prípravami dostávajú do mínusu.
Ceny sú v rukách ministerstva zdravotníctva. Lekárnická komora rezortu už niekoľko krát navrhla, aby sa ceny ročne dvíhali aspoň o toľko, o koľko stúpla inflácia.
„Výsledok je taký, že ministerstvo bude hľadať všetky možnosti, ako zabezpečiť dostupnosť aj individuálne pripravovaných liekov,“ povedal prezident komory s tým, že prísľub na zvyšovanie cien od ministerstva nedostali.
Róbert Babeľa však tvrdí, že to plánujú riešiť. „V najbližšom možnom čase sa stretneme, prediskutujeme to a určite to budeme podporovať, lebo toto je aj do budúcna jedna z ciest, ako riešiť krízové situácie,“ ubezpečil.
Rezort aj ŠÚKL zdôraznili, že využívajú všetky nástroje na zvládnutie tejto situácie. Peter Potúček ubezpečil ľudí, že sa nemusia báť liekov, ktoré im ponúknu lekárnici ako náhradu toho, ktorý chýba.
„Napríklad v oblasti liekov na bolesť a horúčku máme takmer sto registrovaných liekov. Stále je teda veľká možnosť výberu vhodnej náhrady. Pacienti sa určite môžu s dôverou obrátiť na lekárnikov, ktorí im budú vedieť poradiť,“ povedal s tým, že podobne to funguje aj pri antibiotikách.
Na tie ale pacient potrebuje od lekára recept. Ak sa teda stane, že predpísané balenie v lekárni chýba a náhradný liek je v iných dávkach, pacient sa musí k lekárovi vrátiť a vypýtať si nový predpis. Prezident lekárnickej komory hovorí, že ide o zbytočnú administratívnu prekážku.
„Nedáva to logiku. Pokiaľ existuje 85-tabletové balenie nejakého lieku a lekáreň má k dispozícii len 20-tabletové balenia, nechápeme prečo by sa to aspoň plus mínus nemohlo vyskladať. Legislatíva je bohužiaľ nastavená tak, že sa to nedá,“ povedal Sukeľ.
Podľa riaditeľa ŠÚKL zjednodušiť pravidlá nie je možné obyčajným opatrením. Vyžadovalo by si to širšie zmeny v zákonoch. Nateraz však prichádzajú s dočasným riešením - lekárom aj lekárnikom budú na pravidelnej báze posielať zoznam chýbajúcich liekov. Lekári tak budú vedieť, ktoré lieky majú pacientom predpísať.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
