Do prezidentských volieb bez pár mesiacov zostáva už len rok. Napriek tomu žiaden relevantný kandidát neohlásil kandidatúru, pričom z pohľadu kampane je už najvyšší čas. Na strane druhej, ani úradujúca prezidentka svoje rozhodnutie ešte neoznámila. Oslovili sme preto viaceré známe mená, ktoré sa vo väčšej, či menšej miere skloňujú ako potenciálni kandidáti.
V predchádzajúci prezidentských voľbách zrejme najviac zarezonoval moment, keď sa Robert Mistrík v prvom kole vzdal v prospech Zuzany Čaputovej. A to napriek tomu, že v prieskumoch dosahoval podporu na úrovni solídnych 17 percent.
Súboj Čaputová – Mistrík sa môže zopakovať aj v nasledujúcich voľbách. Slovenský významný vedec totiž najprv začal kritizovať súčasnú prezidentku na sociálnych sieťach a teraz pre TVNOVINY.sk potvrdil, že zvažuje návrat do politického života.
A na otázku, či zvažuje kandidatúru na prezidenta, neodpovedal priamo, no túto možnosť nevylúčil.
„Naša krajina sa zmieta v jednej kríze za druhou a ak sa v pani prezidentke neprebudí líder, ktorý namiesto opakovania obohratých fráz a floskúl, podpisovania chaotických zmien ústavy a vajatania vo využívaní prezidentských kompetencií, nezačne konať ako hlava štátu, seriózne to zvážim,“ uviedol Mistrík.
Zároveň dodal, že Prezidentský palác má krásnu novú fasádu, vynovený plot a zrenovované nádvorie, ale podľa neho má Slovensko na viac.
Na druhej strane politického spektra sa dlhodobo špekuluje o kandidatúre súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Ten by totiž mohol získať širokú stranícku podporu od Hlasu, Smeru cez Republiku až po Sme rodinu.
Kandidatúru mu nezakazuje ani zákon, keďže počas kampane by mu bola pozastavená činnosť a v prípade, že by neuspel, tak by sa mohol vrátiť do kresla šéfa generálnej prokuratúry.
Samotný Žilinka sa ešte koncom októbra k možnej kandidatúre postavil veľmi odmietavo. Zdôraznil, že kandidovať určite neplánuje, takéto informácie sú podľa neho šírené účelovo a že hodlá dokončiť svoj sedemročný mandát generálneho prokurátora.
Pokúšali sme sa zistiť, či sa jeho postoj v tejto otázke nezmenil, ale na naše otázky nereagoval.
V kuloároch sa začína čoraz viac skloňovať aj meno dlhoročné politika a veľvyslanca Petra Weissa. V 90. rokoch pôsobil ako predseda SDĽ, neskôr odštiepenej SDA. Napokon obe strany v roku 2004 pohltil Smer. Weiss sa neskôr stal veľvyslancom v Budapešti a Prahe
„Aj ja som sa z médií všeličo dozvedel, ale môžem iba zopakovať, že na jednej strane je pre mňa česť, že sa uvažuje o mne ako o človeku, ktorý by svojimi skúsenosťami mohol krajinu vyviesť z krízy, ale na druhej strane som žiadnu ponuku nedostal, takže zatiaľ je to len v štádiu špekulácií,“ uviedol Weiss.
Podľa jeho slov ani sám nad týmto krokom nateraz neuvažuje.
„Bez ponuky a bez znalosti celého kontextu nemá význam o takých veciach špekulovať, pretože to nie je záležitosť, ktorú si môže človek v našej spoločnosti zrežírovať sám,“ dodal.
Z ďalších mien, ktoré kolujú vo verejnosti, je Eduard Chmelár. Ten pravidelne tvrdo kritizuje Zuzanu Čaputovú za výkon vo funkcii, no svoju kandidatúru nevidí ako veľmi pravdepodobnú.
„Aj keď to nemôžem úplne vylúčiť, už viackrát som sa vyjadril, že pre mňa je prioritou, aby opozícia mala spoločného silného kandidáta, ktorý dokáže poraziť kandidáta cudzích záujmov, resp. favorita Veľvyslanectva USA na Slovensku,“ odpísal nám Chmelár.
Druhým dychom však dodal, že podľa neho v tejto chvíli nič nenasvedčuje tomu, že sa takúto dohodu podarí dosiahnuť.
„A ja vás ubezpečujem, že si po doterajších skúsenostiach uvedomujem, že na úspech v tomto zápase nepotrebujete len osobné schopnosti, ale predovšetkým finančné zázemie a politickú podporu,“ dodal.
Tým zrejme poukazoval na predchádzajúce prezidentské voľby, v ktorých získal necelé tri percentá hlasov.
Na druhej strane, svoju opätovnú kandidatúru zatiaľ neohlásila ani samotná úradujúca prezidentka. Zuzana Čaputová odkazuje, že toto rozhodnutie plánuje oznámiť na jar.
„V súčasnosti sa však naplno venuje výkonu svojej funkcie aj vzhľadom na zložitú situáciu, v ktorej sa Slovensko nachádza,“ dodal jej hovorca Martin Strižinec.
Odľahčene môžeme povedať, že predsa len jeden (neoficiálny) kandidát by sa našiel. Hneď po zvolení Zuzany Čaputovej v roku 2019 sa o slovo prihlásil Braňo Mojsej. Ten v krátkom videu prehlásil, že bude kandidovať na prezidenta v roku 2024.
Aj keď v jeho prípade išlo pravdepodobne o výstrelok, snažili sme sa s ním spojiť. V krátkosti nám len odkázal, že teraz má veľa pracovných povinnosť a vyjadrí sa neskôr. Napokon žiadne vyjadrenie už neposlal.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
