Ani snehová kalamita či výpadky elektriny neboli prekážkou pre ľudí, ktorí v sobotu chceli vyjadriť svoj názor v referende o zmene Ústavy SR. K urnám pristúpilo 27,25 percenta oprávnených voličov. Čo to znamená pre blížiace sa predčasné parlamentné voľby? Opýtali sme sa odborníkov, čo z účasti na referende prečítali.
Necelých 30 percent na platnosť referenda síce nestačilo, no pre súčasné koaličné strany ide o obrovský výkričník. Zhodli sa na tom odborníci z prieskumných agentúr.
Riaditeľ agentúry Focus - sociológ Martin Slosiarik tvrdí, že aj keď sú predčasné parlamentné voľby ešte pomerne ďaleko (30.septembra pozn. red.), najväčší podporovatelia referenda, teda Smer, Hlas a Republika, sa môžu spoľahnúť minimálne na tých, ktorí v sobotu (21.1.) prišli do volebných miestností.
„Neviem si totiž predstaviť, čo by mohlo demobilizovať tých, ktorí teraz k urnám prišli. Čo by sa muselo stať, že by nakoniec zostali doma, keď prídu parlamentné voľby,“ povedal.
Myslí si, že to ani zďaleka nie je maximum. Účasť v referende podľa neho ukázala, že súčasné opozičné strany majú potenciál prilákať k urnám omnoho viac ľudí. Mnohí podľa neho vnímali referendum ako zbytočné, a preto neprišli.
„Nebolo to o tom, že prišli do nohy voliči opozičných strán, aby povedali, že nechcú túto vládu. Časť z nich referendum odignorovala, lebo ho nepovažovala za relevantné,“ vysvetlil Slosiarik.
Keď sa zbierali podpisy pod petíciu, hárky obsahovali dve otázky - tá prvá, ktorú potom neodobril Ústavný súd, hovorila o tom, že by mala skončiť súčasná vláda. Riaditeľ prieskumnej agentúry AKO - Václav Hřích si myslí, že istá časť ľudí mohla petíciu podporovať práve preto, že chcela koniec tejto vlády.
„Tá vláda už medzitým aj oficiálne skončila, takže časť ľudí možno nešla k referendu preto, že ich podmienka už bola splnená,“ objasnil.
Medzičasom navyše začala na politickej scéne debata, ktorá smerovala k predčasným voľbám. A to nie len v kruhoch opozície, ale aj na strane koalície.
„Takže možno si tá ďalšia časť ľudí povedala, že tie predčasné voľby budú tak či tak. Navyše si myslím, že nie každý úplne rozumel tomu, že toto referendum bolo o zmene Ústavy a nie o predčasných voľbách,“ dodal Hřích.
Ak by sa na predčasných voľbách do termínu referenda politici nedohodli, podľa Hřícha by sa to na účasti odrazilo inak. „O to viac by to pomohlo súčasnej opozícii, pretože by to vygenerovalo ďalších sklamaných voličov.“
Aj keď sa odborníci zhodujú, že nie všetkých 27,25 percenta voličov patrí k priaznivcom súčasnej opozície, zhodne tvrdia aj to, že podpora Smeru a Republiky môže byť v parlamentných voľbách ešte vyššia.
„Neodvažoval by som sa povedať, koho konkrétne voliči to sú - tí, ktorí prišli k referendu. Samozrejme videli sme, že referendum podporovali Smer, Hlas, Republika a SNS. Určite väčšina tých účastníkov sú práve priaznivci týchto strán. Môže ísť však aj o ľudí, ktorí schvaľujú myšlienky skloňované okolo referenda. A z tých sa môžu stať voliči týchto aktuálne opozičných strán,“ polemizuje Václav Hřích.
Najväčšie rezervy má podľa Slosiarika Hlas-SD. „Z toho Hlasu prišlo k referendu len nejakých 50 percent, to znamená, že tú podporu dokážu ešte zvýšiť.“
Vyjadriť svoj názor prišlo v sobotňajšom referende takmer 1,2 milióna oprávnených voličov. Približne takú podporu mali v posledných parlamentných voľbách strany, ktoré neskôr vytvorili vládu s ústavnou väčšinou. Aj keď referendum platné nie je, podľa sociológa ide o výstrahu pre dosluhujúcu vládu.
„Ak počítame nejaké absolútne počty voličov a snažíme sa to nejak preklopiť na voľby, tak je to naozaj veľký výkričník pre súčasné koaličné strany. Tá časť voličov, ktorá podporuje opozičné strany vyzerá byť nabudená a aj relatívne veľká,“ podotkol Slosiarik.
O zodvihnutom prste pre koalíciu hovorí aj Václav Hřích.
„Potvrdzuje to, že súčasné opozičné strany – a to tam nerátam SaS, ale tie, ktoré sú v opozícii od začiatku tohto volebného obdobia – tie v prieskumoch dominujú takmer rok a vládne strany klesajú. A teraz sa im to potvrdilo aj v tzv. ‚tvrdých dátach‘. Takže to vlastne tvrdí, že naozaj ‚pozor, je to tak ‘ - momentálne má opozícia väčšinu,“ dodal riaditeľ agentúry AKO.
Prieskumné agentúry na základe skúseností predpokladajú, že približne tretina oprávnených voličov bude nadchádzajúce parlamentné voľby ignorovať.
„Pravdepodobne prídu maximálne nejaké dve tretiny voličov. V posledných voľbách sa pohybovala účasť od 60 do 65 percent, takže očakáva sa, že k voľbám príde asi dvojnásobok voličov, ako k tomuto referendu,“ povedal Slosiarik.
Otázkou teda zostáva - koho bude voliť ďalších približne 30 percent. Podľa sociológa „sa nedá predpokladať, že to budú len voliči súčasných koaličných strán“. Potenciál majú podľa neho aj opozičné strany.
Václav Hřích zasa tvrdí, že k urnám nemusia prísť tí istí ľudia. „My nevieme na základe výsledkov referenda zadefinovať, či tí ľudia, ktorí prišli k referendu sú tí, ktorí chodia aj voliť a naopak, či napríklad neexistujú ďalší priaznivci týchto strán, ktorí na referende neboli, ale vo voľbách im lístok hodiť pôjdu,“ uzavrel.
Referendu a jeho výsledkom sme sa venovali aj v Televíznych novinách. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
