Rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky znamenalo od 1. januára 1993 aj začiatok colných kontrol na spoločných hraniciach samostatných nových štátov. "Colné konanie sa pritom nelíšilo od toho na hraniciach s inou susednou krajinou," pripomenula hovorkyňa Finančnej správy (FS) Martina Rybanská.
"Rozdiel bol však v prvých týždňoch v podmienkach, presnejšie povedané, v obmedzenom technickom vybavení," ozrejmila ďalej. "Colné vyhlásenia sa na začiatku museli podávať v papierovej podobe. Colníci mali kancelárie aj v unimobunkách, až postupne sa začali stavať na hraniciach s ČR colnice," priblížila.
Colný režim spresnila Zmluva o zriadení colných priechodov, ktorú podpísali novovzniknuté samostatné krajiny 30. marca 1993. Určili ňou 13 cestných colných priechodov, na ktorých nebol obmedzený rozsah dopravy, a sedem železničných colných priechodov.
Prečítajte si tiež:
Po prvotnom ustanovení cestných a železničných priechodov prišlo k zmene po približne polroku, keď zmiešané medzirezortné komisie obidvoch štátov navrhli po rokovaní 21. septembra 1993 na niektorých colných priechodoch obmedziť rozsah dopravy.
"Pre medzinárodnú kamiónovú dopravu bolo vyčlenených päť colných priechodov - Kúty-Břeclav, Drietoma-Starý Hrozenkov, Lysá pod Makytou-Střelná, Makov-Horní Bečva, Svrčinovec-Mosty u Jablunkova. Ostatné colné priechody boli určené len pre nákladnú dopravu automobilmi imatrikulovanými v SR alebo v ČR," priblížila hovorkyňa FS.
"Zmenil sa aj charakter železničného colného priechodu Holíč-Hodonín, ktorý bol určený na prepravu nákladných vlakov s prázdnymi vagónmi a nákladných vagónov s ucelenými substrátmi, s výnimkou tovaru, ktorý podliehal rastlinnej alebo veterinárnej kontrole. Tým sa prispelo k odľahčeniu železničného colného priechodu v Kútoch," doplnila Rybanská.
Pozrite si aj reportáž o prezidentoch Slovenskej republiky:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
