Akčný plán pripravilo ministerstvo vnútra.
Predchádzať vzniku predsudkov, stereotypov a nenávistných prejavov podmienených národnostnou, rasovou, etnickou, náboženskou a inou obdobnou neznášanlivosťou, ako aj zabrániť vzniku a šíreniu postojov a aktivít smerujúcich k podpore rasizmu, xenofóbie a ostatných foriem intolerancie.
To je cieľ Akčného plánu predchádzania a eliminácie rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie na roky 2016 - 2018, ktorý dnes schválila vláda. Programový dokument rozpracúva úlohy vyplývajúce z Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike prijatej vládou vo februári 2015.
Akčný plán pripravilo ministerstvo vnútra
Na Slovensku existovala v uplynulých rokoch celá séria podobných strategických dokumentov zameraných na špecifické znevýhodnené skupiny obyvateľstva. „Napriek existencii všetkých legislatívnych predpisov a nelegislatívnych opatrení, ich uplatňovanie v praxi, a tým reálny výkon práva na ochranu života, zdravia a dôstojnosti pred nenávisťou podmienenou príslušnosťou k určitej skupinovej charakteristike je stále značne vzdialené od ideálu," konštatuje v materiáli rezort.
Postoje a názory značnej časti verejnosti, ktoré sú východiskami nenávistných prejavov, sú podľa rezortu ovplyvnené stereotypmi, predsudkami a paušálnym vnímaním celých rasových, etnických či náboženských skupín, často založených na nepravdivých informáciách alebo paušalizácii negatívnych aspektov na celé skupiny.
To preukazujú aj výsledky prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z októbra 2015, ktorý bol zameraný na otázky diskriminácie a intolerancie. Ten ukázal vysokú mieru odmietania etnických a náboženských menšín obyvateľmi Slovenska, v mnohých prípadoch najvyššiu spomedzi všetkých členských krajín EÚ.
Prieskum o diskriminácii a intolerancie
Len necelá polovica obyvateľov Slovenska (48 percent) by bola komfortná s tým, ak by mal byť ich spolupracovníkov černoch. V prípade spolupracovníka z Ázie je to 49 percent. V oboch prípadoch ide o najnižšiu mieru v EÚ, cituje akčný plán Eurobarometer. V prípade židov to bolo len 57 percent (opäť najnižšia miera v rámci EÚ) a v prípade moslimov 37 percent (druhý najnižší výsledok v EÚ).
Podobne vysoká miera odmietania bola prítomná aj v prípade súhlasu s tým, ak by si deti obyvateľov Slovenska našli partnera iného vierovyznania. V prípade židov a budhistov vykázali obyvatelia Slovenska najnižšiu mieru akceptácie takéhoto vzťahu v rámci EÚ - len 36 percent u židov a 29 percent u budhistov. V prípade moslimov to bolo dokonca len 16 percent.
Má ísť o systémové opatrenia
Štát si popri cieli predchádzať vzniku predsudkov, stereotypov a nenávistných prejavov kladie v akčnom pláne aj úlohu zabrániť vzniku a šíreniu postojov a aktivít smerujúcich k podpore rasizmu, xenofóbie a ostatných foriem intolerancie.
Plánuje realizovať systémové, preventívne a ochranné opatrenia, vrátane opatrení v oblasti vzdelávania a sprístupňovania objektívnych informácií o historických skúsenostiach, povahe, príčinách a dôsledkoch rasizmu, xenofóbie a ostatných foriem intolerancie. Využije tiež projekty podporené z Operačného programu Ľudské zdroje a Efektívna verejná správa.
Žitňanská to považuje za cynické
Prijatie strategického dokumentu kritizovala podpredsedníčka strany Most-Híd Lucia Žitňanská. Podľa nej je cieľ „predchádzať vzniku predsudkov, stereotypov a nenávistných prejavov podmienených národnostnou, rasovou, etnickou, náboženskou a inou obdobnou neznášanlivosťou" v priamom rozpore s vyjadreniami premiéra Roberta Fica (Smer-SD) ohľadom utečeneckej krízy.
„Vyjadrenia o monitorovaní každého člena moslimskej komunity či zabránení vzniku ucelenej moslimskej komunity sú práve cestou k vytváraniu predsudkov a strachu, ktoré podnecujú náboženskú neznášanlivosť," uviedla Žitňanská. Prijímanie plánu je z jej pohľadu úplne zbytočné, „keďže ochote vlády napĺňať tento akčný plán nemôže nikto uveriť, ani premiér sám". Najlepšie by bolo, keby premiér a vláda zostali ticho, domnieva sa.
Žitňanská považuje za cynické, že materiál pripravil minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD), ktorý podľa nej s premiérom najviac zneužíva túto tému na predvolebnú kampaň Smeru-SD.
Za cynickú označila i pasáž, že „mimovládne organizácie predstavujú nevyhnutnú súčasť pri riešení problematiky rasizmu, xenofóbie a intolerancie a sú rešpektované ako nositeľ nových tém a presadzovania otázok vo verejnom záujme." „Pritom to je práve premiér, ktorý ľudí z tretieho sektora nenazýva inak ako ľudskoprávni svätuškári," doplnila.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
