Poslanci bývalej koalície spoločne schválili štátny rozpočet, no zatiaľ sa nechystajú prehĺbiť spoluprácu. Po tom, čo parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera, má každá z „koaličných“ strán odlišnú predstavu, čo ďalej.
Premiér Heger a poslanci OĽaNO stále veria, že poskladajú novú vládu a nájdu v parlamente 76 poslancov, ktorí jej vyslovia dôveru. Heger však povedal, že určite nebude rokovať so Smerom, Hlasom a extrémistami.
V takom prípade teda prichádza do úvahy len podpora klubu OĽaNO (vrátane občiansko-demokratickej platformy), Sme rodina, SaS, Za ľudí a odídenci od Veroniky Remišovej.
Šéf liberálov Richard Sulík však na rovinu povedal, že síce tieto rokovania s Hegerom mal, na teraz ich ukončili.
V rozhovore pre Denník N uviedol, že v jeho klube na tom nebola jednoznačná dohoda a preto je téma zo stola a neplánuje ju teraz ani otvárať.
Nepovedal, aký majú plán B. „Čo bude, uvidíme. SaS nie je pod tlakom, že musí nutne niečo urobiť, a nie sme ani jediní, ktorí o tom rozhodujú,“ povedal Sulík.
Úradnícku vládu prezidentky Zuzany Čaputovej nemá problém podporiť, ale záležať to bude od toho, akí odborníci budú v kabinete nominovaní.
Jasnejší postoj má predseda Sme rodina Boris Kollár. Od pádu vlády hovorí, že najlepšia možnosť podľa neho je zmeniť ústavu a skrátiť volebné obdobie tak, aby mohli byť predčasné voľby v máji alebo júni budúceho roka.
Podľa exkluzívneho prieskumu si to želá aj väčšina voličov Slovenska.
Tu však naráža na odpor OĽaNO aj SaS. Bez nich zmena ústavy neprejde, pretože na to je potrebná ústavná väčšina, teda minimálne 90 poslancov.
SaS zmenu ústavy neodmieta, ale viaceré strany majú rôzne predstavy, ako napísať ústavný zákon.
Ak sa teda zmena ústavy do konca januára nepodarí, Kollár je ochotný podporiť Hegerov nový kabinet, ale len pod podmienkou, že neskôr zmenia ústavu a odhlasujú si predčasné voľby na neskorší termín – v septembri.
Pre premiéra Hegera je to zatiaľ najlepšia možnosť. Ak sa mu totiž podarí poskladať novú vládu, bude mať plné kompetencie a vládnuť bude tak skoro celé volebné obdobie, keďže riadny termín parlamentných volieb vychádza na jar 2024.
Dôležité je tiež pripomenúť, že hoci by to mohlo vyzerať, že súčasná menšinová a oslabená Hegerova vláda by na základe individuálnych dohôd mohla dovládnuť do jari 2024, prezidentka Zuzana Čaputová jasne povedala, že to nedovolí.
Oslabená vláda podľa nej nedokáže plniť svoj program a čeliť výzvam. Je preto nevyhnutné, aby sa politici dohodli na jednom z riešení – či už novej Hegerovej vláde, alebo predčasných voľbách.
Ak tak neurobia, vymenuje úradnícku vládu. Aj tú však musí podporiť parlament.
Určite to neurobia opozičné strany Smer, Hlas, Republika a ĽSNS. Tieto strany volajú po skorých predčasných voľbách.
Peter Pellegrini však pripustil, že ak sa nenájde dohoda do januára, je ochotný pristúpiť aj na voľby v septembri. Bude to podľa neho lepšia možnosť ako čakať na riadny termín volieb.
Parlament má prerušenú schôdzu do 24. januára. Heger má teda ešte mesiac na to, aby našiel 76 poslancov na podporu svojej vlády a Kollár má zas čas na nájdenie širokej dohody na zmenu ústavy.
Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš priznal, že ak Heger nenájde 76 poslancov, podporia predčasné voľby.
Pozrite si reportáž o schválení štátneho rozpočtu (22. 12.):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
