Poslanci odhlasovali pád vlády Eduarda Hegera. Politológ z Ekonomickej univerzity Radoslav Štefančík pre TV Markíza povedal, že viacerým ľuďom sa konečne uľavilo.
„Toto odvolávanie trvalo skutočne dlho. Pozície poslancov boli jasné a bolo zbytočné naťahovať čas a je dobré, že to padlo dnes,“ uviedol odborník.
Ponuku Igora Matoviča, že ponúkne svoju funkciu, ak SaS podporí štátny rozpočet a nepovalí vládu, považuje Štefančík za neúprimnú.
„Igor Matovič má problém byť vo verejnej funkcii. Keby to myslel vážne a úprimne, nedával by si podmienku, že SaS musí schváliť rozpočet. SaS sa dlhodobo vyjadruje proti jeho rozpočtu. Podľa mňa to bolo len teátro,“ skonštatoval.
Komentoval aj spôsob, ako Matovič prišiel do prezidentskej kancelárie odovzdať svoju demisiu, ale na poslednú chvíľu si to rozmyslel.
„Nikdy som o tom nepočul, ale nedá sa vylúčiť, že sú tu odborníci v bielych plášťoch a možno potvrdia, že zažili takýto prípad. Igor Matovič sa správa nezodpovedne a keby to myslel vážne, podá demisiu a hral by s inými kartami. Nahráva to liberálom k tomu, prečo odvolali túto vládu,“ dodal Štefančík.
To, čo sa bude diať nasledujúce dni, má v rukách prezidentka Zuzana Čaputová. Ústava jej dáva presné možnosti, ako teraz postupovať.
Čaputová príjme Hegerovu demisiu a musí menovať premiéra, ktorý bude na čele vlády do vymenovania novej. Teoreticky by Heger mohol byť premiérom až do riadneho termínu volieb. Predseda parlamentu Boris Kollár však avizoval, že si vie predstaviť skorý termín predčasných volieb.
Sociológ Michal Vašečka hovorí, že Slovensko teraz čaká obdobie nestability, ktoré môže byť ukončené nástupom vlády, ktorá sa vyberie maďarskou cestou.
„Vzhľadom na hodnotové orientácie veľkej časti slovenskej verejnosti nie je objednávka na vládu tvrdej ruky zanedbateľná. Spoločenská polarizácia a fragmentarizácia politického spektra neponúka veľa možností, aby Slovensko malo šance byť súčasťou toho bájneho jadra EÚ,“ skonštatoval Vašečka.
Podľa sociológa a šéfa prieskumnej agentúry FOCUS Martina Slosiarika ešte nie je isté, aká vláda vzíde z predčasných volieb. „Myslím si, že reálnych je dnes stále viacero alternatív a veci sa budú vyvíjať,“ dodal Slosiarik.
Obaja sociológovia sa zhodujú, že pádu Hegerovho kabinetu sa dalo predísť. „Je to o komunikácii, negociácii a potlačení osobných záujmov aktérov. Žiadny člen vlády nie je tak dôležitý, aby na ňom musela padnúť celá vláda, teda okrem premiéra, o ktorého tu ale primárne nešlo,“ myslí si Slosiarik.
„Pádu vlády sa dalo predísť opakovane, možností bolo množstvo. Hlavný diel zodpovednosti leží na pleciach jedného človeka, aj bez vyslovenia jeho mena je zrejmé, o kom je reč, nemá ani zmysel sa k tomu vracať,“ skonštatoval Vašečka.
Zhodujú sa aj v tom, ako si budú ľudia pamätať vládu Eduarda Hegera - ako vládu Igora Matoviča. Heger sa od Matoviča nevedel, alebo nechcel emancipovať.
„Niektorí pod vplyvom opozície si Hegerovu vládu budú pamätať ako stelesnenie nekompetencie, iní ako synonymum nenaplnenej šance na zmenu, sekulárni ľudia ako najkonzervatívnejšiu vládu akú Slovensko malo,“ myslí si Vašečka.
Podľa Slosiarika vstúpi Hegerov kabinet do dejín ako vláda, ktorá musela zápasiť s pandémiou, vojnou na Ukrajine aj s jej ekonomickými dôsledkami.
„Zároveň si ju budú pamätať ako vládu, pre ktorú bol typický permanentný vnútorný konflikt koaličných partnerov,“ dodal Slosiarik.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
