Traja profesionáli nacvičovali pristávanie v neznámom teréne, preto sa vznášalo nízko. Silný vietor zasiahol zadný rotor a to spôsobilo, že sa stroj dostal do vývrtky.
Nebola to technická porucha, ani ľudská chyba. Hlavnou príčinou tragickej havárie armádneho vrtuľníka pri Prešove bolo nepriaznivé počasie. Taký je oficiálny záver vyšetrovania.
Hoci táto správa znie pomerne jednoznačne, nie všetko je v skutočnosti také jednoduché. Keby napríklad armáda používala modernejšie stroje, otec 6-ročného Riška by zrejme ešte mohol byť nažive. Po piatich mesiacoch armáda uzavrela vyšetrovanie nešťastia.
„Hlavnou príčinou bol vznik vírového prstenca na vyrovnávacom rotore, ktorý spôsobil stratu jeho aerodynamickej účinnosti," informoval veliteľa vzdušných síl OS SR Miroslav Korba.
Ľudskou rečou - na vine bol silný nárazový vietor. Vrtuľník nacvičoval pristávanie v neznámom teréne, preto sa podľa našich informácií vznášal nízko. Silný vietor zasiahol zadný rotor, čo spôsobilo, že sa stroj dostal tak-povediac do vývrtky. Po ôsmich sekundách nasledoval náraz.
Je ešte možné v takejto situácii ten pád zastaviť? „Mmožné to je, ale je tam pomerne veľa faktorov a otázka je to, či dokáže zareagovať okamžite alebo s oneskorením niekedy možno dvoch sekúnd a už je neskoro," tvrdí Korba.
Tragická nehoda vrtuľníka sa stala Mi-17 28. júla pri obci Hradisko v okrese Prešov. Vrtuľník vzlietol o 13.30 h zo základne v Prešove. Trojčlenná posádka si precvičovala pristátie v teréne, keď s ňou tesne po 14.00 h stratila riadiaca veža spojenie. Pri nehode zahynul druhý pilot kapitán Richard Sépi. Ďalších dvoch členov posádky vrtuľníka previezli s ťažkými zraneniami do nemocnice.
V našej výzbroji dnes oficiálne ostáva 14 vrtuľníkov Mi-17. Vzlietnuť však dokážu štyri. Zadný rotor je ich Achilovou pätou. V roku 2001 rovnaká príčina poslala k zemi stroj nad základňou v Prešove. Armáda napriek tomu na sovietskych strojoch lieta ďalej.
Na mieste je napriek tomu otázka, či by život pilota nezachránil lepší výcvik. Podľa štandardov NATO by totiž piloti mali ročne nalietať asi 140 hodín. Slovenskí majú v priemere zhruba polovicu. Vojsko nie je spokojné s náletom hodín, ktorý má. A to je jeden z dôvodov prečo sa ide odmieňať technika.
Mi-17 by mali postupne nahradiť americké vrtuľníky Blackhawk. Keby na nich letela posádka pri Prešove, nešťastie by sa zrejme nikdy nestalo. „Pokiaľ sa posádka Blackhawku ocitne v obdobnej situácií tak ani o tom nebude vedieť a bude stále v bezpečí," myslí si Korba.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
