Demokracia nie je dokonalá. Dáva nám však slobodu, ktorá je kľúčovou ingredienciou tak pre rozvoj osobnosti, ako aj celej krajiny. Pri príležitosti 17. novembra - Dňa boja za slobodu a demokraciu to uviedol na sociálnej sieti predseda vlády Eduard Heger. Poukázal, že ide o deň, kedy sa ľudia, ktorí mali slobodu hlboko zakorenenú v srdci, jasne a odhodlane postavili totalitnému režimu.
"Odvážne ženy a odvážni muži Novembra ´89 svojimi pokojnými a nenásilnými činmi odštartovali udalosti vedúce k pádu komunizmu a ďalším generáciám otvorili možnosti, aké oni sami k dispozícii nemali," uviedol premiér s tým, že sa tak na naše územie vrátila sloboda a po 40-tich rokoch sa konali slobodné a demokratické voľby. Ľudia mohli verejne prejaviť svoj názor, mohli podnikať či bez obmedzení vycestovať. A tí, ktorých režim donútil emigrovať, sa mohli slobodne vrátiť domov.
Prechod našej krajiny k vyspelej demokracii však nebol podľa Hegera taký rýchly a jednoduchý. "Dnes, o 33 rokov neskôr už vieme, že na správne fungovanie demokracie a jej inštitúcií potrebujeme zodpovedných občanov, politikov a aktívne zapojenie celej spoločnosti. Pretože najväčšími nepriateľmi slobody a demokracie sú ľahostajnosť a pohodlnosť," povedal. Podľa premiéra by sme nemali zabúdať, že slobodu je ľahšie stratiť ako získať.
"Aby sme aj naďalej mohli fungovať v demokratickom systéme, musíme si vyberať zodpovedných zástupcov, ktorí si skutočne, nie len formálne, ctia zásady právneho štátu," povedal. Premiér zdôrazňuje potrebu takého politického vedenia na Slovensku, ktoré bude budovať vzdelanú, modernú a spravodlivú spoločnosť. Ľudia by mali podľa Hegera odmietnuť politické sily zneužívajúce moc na vlastné obohacovanie sa.
Byť slobodným neznamená podľa premiéra sebecky presadzovať len vlastný záujem. "Sloboda nás učí byť tolerantným a otvoreným voči tým, ktorí majú iný názor ako ja. Demokracia nám tiež dáva právo slobodne sa rozhodovať, ale aj prijímať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia," poznamenal premiér. Doplnil, že naša demokracia je ešte mladá a stále sa máme čo učiť.
Je dôležité udržiavať našu historickú pamäť v bdelosti, aby nás opäť nerozdelila železná opona. Skonštatovala to prezidentka SR Zuzana Čaputová počas pietnej spomienky pri Bráne slobody pod Devínskym hradom. Práve 17. november 1989 označila hlava štátu za jeden z najvýznamnejších historických dátumov našej minulosti.
"Tu, pri sútoku Moravy a Dunaja vstúpil do našich dejín tieň Železnej opony. Ostatý drôt rozdelil svet na dve časti," povedala prezidentka. Aj na tomto mieste podľa jej slov položili život mnohí Česi a Slováci i občania iných krajín pri ceste za slobodou. Pripomenula, že hoci komunizmus sľuboval občanom raj slobody a mnohí naň tak aj dnes spomínajú, musel si režim prísne strážiť hranice, aby z jeho "raja" ľudia neutekali.
Hlava štátu vyzdvihla odkaz Nežnej revolúcie. Zdôraznila, že bez odvahy občanov by nebol November ´89 a nenastalo by u nás prebudenie občianskej spoločnosti. "Hodnoty, ktoré sme si vtedy vydobyli, nie sú získané navždy," upozornila s tým, že ich aj v súčasnosti treba ochraňovať pred populizmom či extrémom, aby nedochádzalo k oslabovaniu dôvery v demokraciu. Vyzdvihla i potrebu vysvetľovať a snažiť sa, aby mladí ľudia rozumeli a vnímali rozdiel medzi demokraciou a totalitou, medzi slobodou a neslobodou.
Pripomenul to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár počas pietnej spomienky pri Bráne slobody pod Devínskym hradom. Apeloval na súčasných politikov a riešenie aktuálnych problémov ľudí. Podčiarkol túžbu ľudí vo svete žiť v slobode, voľnosti a demokracii.
"Na tomto pamätnom mieste bola hádam mimo rozdeleného Berlína najviditeľnejšia Železná opona, ktorú naprieč Európou spustil totalitný komunistický režim," uviedol Kollár pri Bráne slobody.
Nie všetci ľudia boli podľa jeho slov ochotní podrobiť sa ponižujúcemu postaveniu väzňa vo vlastnej krajine. "Pre mnohých bola túžba po slobode väčšia ako strach z nebezpečenstva a ohrozenia života," poznamenal s tým, že od zdvihnutia Železnej opony až po jej pád sa ľudia pokúšali o jej ilegálne prekročenie.
"Nie všetkým sa to podarilo. Mnohí boli pri pokuse o únik do slobodného sveta zadržaní. Ale 400 z nich, ktorých mená sú vytesané na tejto Bráne, zaplatili za túžbu po slobode svojím životom. Nemali by sme na to zabudnúť," podčiarkol.
Odstránenie Železnej opony a sloboda cestovania nie sú podľa Kollára najvyššie výdobytky 17. novembra 1989. Poukázal na otázky, pred ktorými stáli osobnosti novembra '89, napríklad doriešenie štátoprávneho postavenia SR. "Nemôžeme zabudnúť, že november 1989 otvoril cestu k 1. januáru 1993, ktorého 30. výročie si o pár týždňov budeme pripomínať. Bez zmeny v novembri 1989 by určite žiadna samostatná SR nevznikla," podotkol.
Kollár tiež skonštatoval, že mnohí očakávali výrazné zlepšenie sociálneho štandardu a málokto si predstavoval, že aj po vyše 30-tich rokoch bude životná úroveň priemerného občana Slovenska výrazne zaostávať za štandardmi západných krajín. Politikom pripomenul, že tu nie sú na vymýšľanie prezývok svojim protivníkom a na hádky, ale na riešenie problémov bežných ľudí.
Zhodujú sa na tom viacerí slovenskí ministri v súvislosti so štvrtkovým Dňom boja za slobodu a demokraciu.
Podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislava Káčera patrí 17. november k najvýznamnejším dňom v našich moderných dejinách. "Za to, že dnes nežijeme v totalite, vďačíme ľudom, ktorí v roku 1989 s pevným odhodlaním stáli na námestiach po celej krajine. Nežnou revolúciou sa začal náš návrat k hodnotám politického a kultúrneho Západu, kam sme vždy patrili," uviedol.
Ľuďom, ktorí sa narodili po roku 1989, treba podľa neho pripomínať, čo naozaj znamenala totalita. "Aby si nenechali demokraciu ukradnúť tými, ktorí to s ňou nemyslia vážne," povedal. Slovenská diplomacia sa podľa neho hlási k odkazu 17. novembra a stavia sa za demokratické hodnoty, akými sú právny štát či ochrana ľudských práv.
Demokracia po celom svete čelí podľa Káčera náročným výzvam. "Olej do ohňa prilievajú škodlivé dezinformácie a propaganda, ktoré útočia na jej samotnú podstatu a ich cieľom je demokracii uškodiť. Rozvoj slobody a demokracie je nikdy nekončiaci proces, ktorý potrebuje našu ustavičnú ochranu," dodal šéf slovenskej diplomacie.
Prečítajte si tiež:
Boj za slobodu a demokraciu významne ovplyvnil aj Československú ľudovú armádu. "Armáda sa veľmi rýchlo transformovala z útočného a represívneho nástroja totalitného režimu na moderné ozbrojené sily, ktoré chránia štát, občanov a sú aktívnou súčasťou medzinárodných bezpečnostných organizácií," priblížil minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) s tým, že súčasné Ozbrojené sily SR pokračujú v rozvoji hodnôt a ochrany slobody a demokracie ako jeden z pilierov štátu.
Rezort obrany pripomína, že v roku 1989 sme nastúpili cestu, ktorá vyústila v naše prijatie do NATO a pokračuje dodnes. Vyzdvihuje význam rehabilitácie príslušníkov, ktorí boli v období rokov 1948-1989 prenasledovaní, rozpustenie Varšavskej zmluvy a odsun okupačných Sovietskych vojsk z Československa.
Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) poznamenala, že Nežná revolúcia sa začala v Bratislave už 16. novembra 1989. "Udalosti tej zimy zásadne zmenili našu krajinu, spoločnosť, každého z nás. Pád komunistického totalitného režimu nám dal slobodu a demokraciu, šancu na lepší život, ale tiež zodpovednosť. Uniesť slobodu nie je vždy ľahké, ale stojí to za to," dodala.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
