Pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie sme sa rozhodli znovu publikovať archívny článok, v ktorom vám ukážeme, s akými titulkami vyšli noviny 17. novembra 1989 a niekoľko dní po ňom.
Pred 30 rokmi sa oslobodilo Československo od komunizmu. Rok 1989 priniesol slobodu, demokraciu a obnovenie ľudských práv aj miliónom ďalších ľudí v strednej a východnej Európe.
Začalo sa to pokojne, keď sa prví odhodlaní študenti stretli 16. a 17. novembra v Bratislave a v Prahe pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva. Zároveň demonštrovali slovne a transparentmi aj proti komunizmu. Skandovali heslá: „Slobodu slova! Chceme školské reformy! Chceme školy pre všetkých! Demokraciu, demokraciu! My chceme slobodu!"
Zasiahnutie bezpečnostných zložiek proti študentom a následné zapojenie sa širokej verejnosti a tiež umelcov do protestov vyústilo až do pádu komunizmu.
Pamätníci spomínajú na preplnené pražské Václavské námestie, Hviezdoslavovo námestie v Bratislave a nezabudnuteľný zvuk štrngania kľúčov. A ako o týchto významných udalostiach informovali najznámejšie periodiká?
Pozreli sme sa na titulné stránky novín, konkrétne denníkov Práca, Smena, Rudé právo, Pravda, Roľnícke noviny a Verejnosť. Zaujímal nás najmä 17. november 1989 a nasledujúce dni. Rozdiel medzi novinami komunistického režimu a tých, ktoré podporovali revolúciu, je zrejmý. Presvedčte sa sami!
Počas trvania komunistického režimu bola Smena popri Pravde a Práci denník s najvyšším nákladom. Svojím spôsobom denník vzdoroval komunistickej moci. O prvých demonštráciách študentov ale informoval veľmi opatrne. V piatok 17.11. 1989 mali napríklad na titulnej stránke športový článok. Až neskôr v ďalších vydaniach po víkende informujú o „narušení verejného poriadku v Prahe". To neskôr vyústilo do masových demonštrácií.
Denník, ktorý sa o protestoch vyjadroval veľmi negatívne. Hral dôležitú úlohu v propagande režimu. Titulná stránka 17. novembra informuje skôr o „roku dobrej práce vlády" alebo o „kádrových zmenách a „stabilizačnom programe". O protestoch informujú až o niekoľko dní neskôr s tým, že ide o provokácie na destabilizáciu politickej moci. Ľudí vyzývajú k rozvahe a občianskej zodpovednosti.
Denník s najdlhšou kontinuálnou tradíciou na Slovensku. Počas komunistického režimu bola Pravda denníkom s najvyšším nákladom a zohrávala kľúčovú úlohu v šírení propagandy monopolne vládnucej Komunistickej strany Československa.
Denník mal výsadné postavenie. Cenzuroval a interpretoval spravodajstvo v súlade s ideologickou líniou KSČ, čoho dôkazom sú aj titulné strany v období demonštrácií proti komunizmu. Prvé informácie o protestoch zverejnili až po 20. novembri. Napríklad článok s titulkom „Obnoviť poriadok, chrániť majetok a životy občanov" hovorí za všetko.
Denník hneď po 17. novembri zverejnil titulnú stranu novín výraznou červenou farbou. O prvotných protestoch študentov však informujú veľmi málo a to článkom s titulkom: „Vyvrcholili oslavy medzinárodného dňa študentstva."
Roľnícke noviny od roku 1930 zastávali rolu odborného a stavovského periodika, vzdelávali poľnohospodársku verejnosť, prinášali odborné a aktuálne informácie. O demonštráciách v Prahe či v Bratislave sa na svojich titulných stranách ani nezmienili.
Periodikum vzniklo až po novembri 1989. Preto prvé informácie o revolúcii prináša až 15. decembra 1989. Stalo sa hlavným médiom revolučného hnutia Verejnosť proti násiliu. Prvé číslo je celé venované revolúcii. Fotografie a články si môžete pozrieť aj vy.
Bezprostredne po 17. novembri vznikli hnutia Verejnosť proti násiliu a Občianske fórum, ktoré položili základ politického pluralizmu. Počas novembra sa konali mítingy so státisícovou účasťou. Boli vymenené vedenia KSČ aj KSS, zrušené bolo ústavou garantované vedúce postavenie komunistickej strany.
V decembri bola vymenovaná prvá federálna i slovenská vláda s prevahou nekomunistov. Rezignoval komunistický prezident Gustáv Husák, za prezidenta bol zvolený Václav Havel.
Od roku 2001 je 17. november štátnym sviatkom - Dňom boja za slobodu a demokraciu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
