Majú na to právo, no v ceste im stojí hneď niekoľko prekážok. Aj keď je interrupcia na Slovensku povolená, dostať sa k nej je pre ženu čoraz náročnejšie. Hlavným dôvodom je výhrada svedomia.
Výhradu svedomia si na Slovensku môže lekár uplatniť od roku 2000 – vtedy vstúpila do platnosti tzv. „Vatikánska zmluva“ so Svätou stolicou, v ktorej sa Slovensko zaviazalo povoliť lekárom rozhodnúť sa, či potraty vykonávať chcú, alebo nie.
Ako to v praxi funguje, vysvetlil prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti (SGPS) Martin Redecha.
„Lekár, ktorý nechce vykonávať tento zákrok, pretože je to proti jeho presvedčeniu, proti jeho svedomiu, jednoducho odmietne a vedenie pracoviska je povinné umožniť mu výhradu vo svedomí, aby tento zákrok nevykonával,“ objasnil Redecha v dokumente Televízie Markíza, ktorý je dostupný na Voyo.
Ak sa teda stane, že gynekológ odmietne vykonať takýto zákrok, žena sa musí začať obracať. Čas sa však kráti, keďže na Slovensku je možné interrupciu podstúpiť len do 12. týždňa tehotenstva.
Gynekológa a pôrodníka z Univerzitnej nemocnice v Bratislave Jozefa Španku navštevujú aj pacientky, ktorým ich lekár odmieta predpísať antikoncepciu.
„Nie je to až také výnimočné, že príde pacientka od iného gynekológa, ktorý tieto veci nerobí. Ale je to plne legitímne, že príde sem, alebo niekde inde, kde sa vystaví recept na antikoncepciu alebo, kde sa zúradujú papiere na prerušenie tehotenstva,“ opísal Španka.
Po vypísaní potrebných papierov ich pacientka podá na klinike, kde chce zákrok podstúpiť.
„Žena, ktorá sa rozhodne pre interrupciu, si môže vybrať štátne pracovisko, aké chce. Podľa zákona by toto pracovisko malo vykonať zákrok,“ doplnil Martin Redecha.
Nie vždy je to však také prosté. Napríklad v nemocnici v Brezne si výhradu svedomia uplatnila primárka gynekologického oddelenia. Nemocnica sa preto rozhodla, že interrupcie nebude vykonávať vôbec.
Prezident SGPS podotkol, že ide o výhradu jednotlivca. „Ak výhrady vo svedomí má len vedenie pracoviska, nemôže nútiť všetkých lekárov, aby mali aj oni výhrady vo svedomí,“ upozornil Martin Redecha.
Nemocnica v Brezne však tvrdí, že sa na tom dohodlo celé oddelenie.
„Rozhodli sme sa tak po starostlivom zvážení a po vzájomnej dohode vedenia gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia s vedením nemocnice, na podnet predstaviteľov miestnych občianskych iniciatív a kresťanských cirkví,“ uviedla nemocnica.
Podľa expertky na ľudské práva Jany Debrecéniovej je takýchto zariadení viac. „Žiaľbohu sa objavujú informácie veľmi závažného charakteru, že sú zdravotnícke zariadenia, ktoré ako celky nevykonávajú interrupcie. To nemá vôbec nijakú oporu v našom právnom poriadku. Je to protiprávne,“ podotkla.
Organizácii Možnosť voľby sa podarilo zmapovať 70 zariadení, v ktorých zisťovali dostupnosť tohto zákroku. Vo výsledku odmietla prerušiť tehotenstvo na žiadosť ženy viac ako tretina z nich.
Podľa politologičky Adriany Mesochoritisovej sa situácia v krajoch veľmi líši. „Najlepšia dostupnosť služieb je v Bratislavskom kraji, najhoršia v Žilinskom a Prešovskom kraji. Tam neposkytuje interrupcie až 8 z 11 zariadení,“ povedala s tým, že najčastejším dôvodom, prečo zdravotnícke zariadenia odmietajú vykonávať interrupciu, je ich náboženské presvedčenie.
Ak to pôjde s dostupnosťou interrupcií na Slovensku takto ďalej, Mesochoritisová sa obáva, že to môže mať fatálne následky.
„Môže to vážne ohroziť zdravie a životy žien, pretože budú siahať po riešeniach, ktoré môžu byť nebezpečné. Začnú vyhľadávať napríklad nelegálne zákroky, skúšať podomácky vyrobené recepty na prerušenie tehotenstva alebo si objednajú tabletky z podvodných zdrojov, ktoré nemusia byť pre ne bezpečné,“ upozornila na možné dopady politologička.
Ministerstvo zdravotníctva však tvrdí, že dostupnosť je dostatočná. „Dostupnosť umelého prerušenia tehotenstva na vlastnú žiadosť ženy bez zdravotnej indikácie je v regiónoch zabezpečená. Umelé prerušenie tehotenstva zo zdravotnej indikácie vykonáva každé ústavné zdravotnícke zariadenie,“ uviedol rezort.
V porovnaní s inými krajinami sme v dostupnosti interrupcií na chvoste rebríčka. Európske parlamentné fórum pre sexuálne a reprodukčné práva porovnávalo 52 krajín, spomedzi ktorých skončilo Slovensko na 43. mieste.
Európsky parlament sa snaží členské štáty viesť k dekriminalizácii umelého prerušenia tehotenstva. Žiada ich, aby sa snažili odstraňovať prekážky na ceste za legálnou interrupciou. Pripomína, že je zodpovednosťou každého jedného štátu, aby toto právo žien zabezpečil.
Podľa organizácie Možnosť voľby by na cestu za legálnou interrupciou mohlo zasvietiť Ministerstvo zdravotníctva a Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Pomohlo by, ak by zostavili zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré poskytujú interrupcie na žiadosť bez zdravotných dôvodov.
„Zoznam by mal informovať o poskytovateľoch, postupoch aj konečných poplatkoch, mal by byť pravidelne aktualizovaný a dostupný na webstránke ministerstva, samospráv či v gynekologických čakárňach,“ navrhuje organizácia.
Témou umelého prerušenia tehotenstva sa zaoberala Televízia Markíza v novom dokumentárnom filme, ktorý prvýkrát komplexne zhŕňa stav interrupcií na Slovensku. Rozpráva príbehy žien, ktoré majú skúsenosť s interrupciou, dáva slovo lekárom, no aj tým, ktorí ich odmietajú. Dokument ukazuje aktivity a prezentuje aj argumenty aktivistov proti potratom a pro-ženských hnutí vo svetle súčasnej politickej diskusie. Celý dokument si môžete pozrieť exkluzívne na Voyo.
Pozrite si aj archívnu reportáž o ďalšom návrhu na úpravu interrupcií na Slovensku:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
