Už ste o tom počuli? „Občania Slovenska z domu zarábajú milióny eur. Obchodovanie s kryptomenami z Vás za jediný večer urobí milionára.“
Takéto titulky sa objavujú na internete a veľa ľudí im pravidelne naletí. Ide o obrovský podvod. Klamlivú reklamu, ktorú nikto nekontroluje.
Internetoví šmejdi zneužívajú známe tváre. Poškodení sú tak nielen tí, ktorí naletia a prídu o peniaze, ale aj ľudia z verejného života, či šoubiznisu, ktorí o tom, že niečo odporúčajú, ani netušili.
„Sú to podvody, s ktorými nemám absolútne nič spoločné. Teraz je novinka, kde podvodníci použili iba moju fotografiu, aby prilákali ľudí. Je to veľmi lákavé, lebo hovoria, že iba tri percentá Slovákov vedia, ako zbohatnúť v neskoršom veku,“ hovorí moderátorka Kveta Horváthová.
Tá je už doslova zúfalá, že ktosi viackrát zneužil jej meno. „Mnohí ľudia ma označujú do komentárov pod tieto reklamy, takže často vidím v čom figurujem a kde ma zase zneužili. Väčšina ľudí píše, že je to hlúposť a podvod, ale predsa len sa nájdu aj takí, ktorí tomu veria,“ dodáva dlhoročná tvár Markízy.
Internetoví šmejdi sa neštítili zneužiť meno a tvár ďalšieho nášho obľúbeného kolegu zo spravodajstva Viktora Vinczeho.
V nasledujúcej reportáži sa okrem jeho vyjadrenia dozviete aj o jasných znameniach toho, že ide o podvod.
Kto sú títo internetoví podvodníci? Skutočne si s fotografiami známych tvárí môžu robiť čo sa im zachce?
Zastaviť šírenie takýchto reklamných článkov je obrovským problémom. Objavia sa a zase zmiznú.
IP adresy smerujú do exotických krajín, na ktoré Slovensko nemá dosah a vystopovať podvodníkov je takmer nemožné.
Problémom je, že takéto platené články sa objavujú náhodne ako platená reklama, a tú si môže kúpiť hocikto. Nikto neoveruje či je reklama pravdivá.
„Jedinou ochranou je, že známa osobnosť, ktorej podobizeň bola zneužitá, toto oznámi,“ hovorí advokát Marcel Boris.
Podľa právnika je čokoľvek, čo by sme právne podnikli proti zneužívaniu našich tvárí, na dlhé lakte.
„Existuje nejaká forma ochrany vo forme žaloby o ochrane osobnosti alebo osobných údajov. Žaloby síce skončia rozsudkom, ale nie je voči komu uplatňovať nemajetkovú ujmu, pretože keď aj niekto na druhej strane je, tak hľadať ho kdesi v Afrike alebo v krajinách tretieho sveta je prakticky nemožné. Slovensko s nimi nemá ani žiadne vzťahy,“ dodal Boris.
Odborník na sociálne siete Peter Šebo priblížil najčastejší postup podvodníkov. „V nejakom momente pýtajú peniaze, alebo si pýtajú platobné údaje. Neraz zvyknú pýtať drobné sumy, napríklad päť eur na poštovné s dôvetkom, že oni vám pošlú kuriérom napríklad desaťtisíc alebo nejaký drahý tovar.“
Ako doplnil, tu nejde o spomenutých päť eur. „V momente, ako niekam, čo nie je overené s transakčným mechanizmom, napíšete platobné údaje, teda číslo karty, expiráciu a zadné trojčíslie, vám váš účet v tom momente vybielia.“
Podľa odborníka majú tieto typy podvodov dve skupiny poškodených. Viac sa o tom dozviete v reportáži nižšie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
