Aby sa k chúlostivým obrázkom dostali, využívajú dokonca dôveryhodné stránky obcí a žúp.
Lekárka prišla na to náhodou. Na internete uvidela svoj inzerát, kde hľadá nové pacientky. Bola tam však e-mailová adresa, ktorá nebola jej. Dokonca mala pravopisnú chybu. Rozhodla sa, že na ňu napíše. Vydávala sa za 17-ročné dievča a čakala, čo sa stane.
„Z podvodného e-mailu začali chodiť otázky na pravidelnosť menštruácie, žiadosť o zaslanie fotiek menštruačného kalendára. Neskôr otázky, aký mám problém, či nemám náhodou výtok a nech pošlem fotky toho výtoku,“ opisuje gynekologička.
Rovnakú skúsenosť mala v minulosti aj jej pacientka. Pravdepodobne išlo tiež o krádež identity. „Od jej predchádzajúceho gynekológa jej chodili veľmi zvláštne e-maily. Mala si kúpiť nejaký gél a následne posielať fotky vložiek. Nezdalo sa jej to a od toho lekára odišla,“ pokračuje lekárka.
Táto gynekologička nie je jediná, ktorej identitu zneužili. Ona sama vie o ďalších dvoch kolegyniach. Obrátila sa preto na políciu.
Tá odporúča overovať si pravosť podozrivých inzerátov a dôverovať len overeným zdrojom. To je v tomto prípade ťažké. Falošná adresa bola totiž uvedená na stránke obce. Objavila sa dokonca aj na webe banskobystrickej župy. Po našom upozornení ju odstránili.
„Do systému ju nahral priamo správca stránky e-vuc.sk, externá spoločnosť, ktorá túto službu poskytuje pre všetky samosprávne kraje. Priamo na neho sa totiž obrátil údajný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti so žiadosťou o doplnenie e-mailovej adresy,“ informovala Lenka Štepáneková, hovorkyňa Banskobystrického samosprávneho kraja.
O tom, ako bežný človek zistí, že sa nerozpráva s lekárom, ale podvodníkom, sme sa rozprávali s Ondrejom Kubovičom, špecialistom na digitálnu bezpečnosť. Viac vo videu hore.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
