Po teroristickom útoku pred barom Tepláreň premiér Heger sľúbil pomoc LGBTI+ ľuďom. Matovič však hovorí, že vychádzať budú len z programového vyhlásenia vlády a tam sa k tejto téme nachádza len jedna stručná veta. Právnička vysvetlila, ako sa môžu upraviť práva párov žijúcich v spoločnej domácnosti.
Od teroristického útoku na Zámockej ulici pred barom Tepláreň sa rozprúdila debata, ako zrovnoprávniť LGBTI+ ľudí na Slovensku. Premiér Eduard Heger poveril ministra spravodlivosti Vladimíra Karasa, aby pripravil návrh, ktorý by uľahčil život ľuďom v spoločnej domácnosti, teda aj homosexuálnym párom.
Aktivisti aj liberálni politici začali skloňovať registrované partnerstvá a vyzvali vládu, aby prijala legislatívu, ktorá je v Európe už niekoľko rokov bežná.
Debatu však zastavil minister financií Igor Matovič. V relácii Na telo vyhlásil, že v tomto volebnom období nebudú zavedené registrované partnerstvá a vláda sa bude držať programového vyhlásenia vlády.
V nej sa vláda zaviazala, že sa bude zaoberať právami ľuďmi žijúcimi v spoločnej domácnosti. V dokumente nepíšu podrobnosti. Naopak, v tejto téme je vláda veľmi stručná: „Vláda SR zlepší legislatívu v oblasti majetkových práv týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti,“ píše vláda v dokumente.
Právnička z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Lenka Dufalová priblížila, čo znamenajú majetkové práva a ako by sa mohla v tejto oblasti zmeniť legislatíva.
Prečítajte si tiež:
Dufalová vysvetľuje, že majetkové práva sa týkajú vlastnenia majetku a vzťahov, ktoré vznikajú pri disponovaní majetkom.
„Pokiaľ ide o majetkové práva osôb žijúcich v spoločnej domácností, možno predpokladať, že legislatíva v tejto oblasti by mala dotýkať najmä možnosti týchto osôb nadobúdať veci do nejakej inej formy spoločného vlastníctva, ako je podielové spoluvlastníctvo. V podstate by mohlo ísť o nejakú obdobu bezpodielového spoluvlastníctva manželov,“ dodáva právnička.
Ďalšou významnou oblasťou majetkových práv je dedenie. „V súčasnosti môže spolužijúca osoba nadobudnúť dedičstvo buď na základe závetu (Tam je však limitovaná skutočnosťou, či poručiteľ má deti alebo nie. Ak má deti, tie sú tzv. neopomenuteľnými dedičmi, ktorým zo zákona prislúcha určitý podiel na majetku poručiteľa, a to v závislosti od toho, či sú tieto deti maloleté alebo plnoleté, pozn. red.) alebo dedením v 2. alebo 3. dedičskej skupine,“ vysvetľuje Dufalová.
V oblasti dedenia by sa podľa právničky mohla rozšíriť prvá dedičská skupina o ďalší subjekt, teda o spolužijúcu osobu, avšak museli by sa upraviť aj druhá a tretia dedičská skupina.
„V oblasti nadobúdania majetku by to bolo zložitejšie. Tam by sa inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov mohol zmeniť na inštitút bezpodielového spoluvlastníctva bez viazanosti na manželstvo,“ vysvetľuje právnička.
Prečítajte si tiež:
Ďalšia úprava majetkových práv by sa mohla týkať napríklad poistného. Jeden z partnerov by mohol mať právo získať poistné, ak je poistnou udalosťou smrť jeho partnera.
„V súčasnosti toto poistné plnenie nadobudne osoba, ktorú poistený uvedie v zmluve, ak ju neuvedie, tak je to manžel poisteného, a ak ho niet, deti poisteného. Ak niet ani takýchto osôb, sú to rodičia poisteného a ak ich niet, sú to spolužijúce osoby,“ uvádza Dufalová.
Iné majetkové práva sa týkajú napríklad aj nárokov z pracovného pomeru. Ak zamestnanec zomrie, jeho mzdu by mohol dostať jeho partner. Rovnako by sa to týkalo aj vdovského či vdoveckého dôchodku alebo ošetrovných dávok.
Právnička však poukazuje na to, že zákon sa bude musieť vysporiadať s pojmom spolužijúca osoba. Rodičovstvo alebo manželstvo sa dá preukázať verejnými listinami.
„Avšak vzťah, ktorý nie je inštitucionalizovaný, právne regulovaný, uznaný, evidovaný, je preukázať veľmi ťažké. To by mohlo viesť k tomu, že sociálna poisťovňa by nároky na tieto dávky neuznala, čo by viedlo k sporom o ich priznanie,“ upozorňuje Dufalová.
Z jednej vety v programovom vyhlásení vlády je jasné, že kabinet Eduarda Hegera sa nezaviazal, že upraví napríklad vzťahy partnerov voči dieťaťu, ktoré spoločne vychovávajú.
Aj na Slovensku žijú páry, ktoré vychovávajú biologické dieťa jedného z nich. V prípade, že by rodič dieťaťa zomrel, druhý z partnerov nemá istotu, že dieťa ostane v jeho starostlivosti, aj keď má výrazný vplyv na jeho výchovu. To je jedna z vecí, ktoré chýbajú aj organizácii Inakosť, ktorá bojuje za zrovnoprávnenie LGBTI+ ľudí.
Za nedostatočný považovali aj návrh SaS, ktorý predložila v októbri a ktorý predovšetkým upravoval majetkové práva. Návrh parlamentom neprešiel. Pre konzervatívnych poslancov bol neprijateľný, pretože podľa nich zákon smeroval k registrovaným partnerstvám.
Naopak, ľudskoprávne organizácie hovorili, že návrh nie je dôstojný. Podobne to vnímajú po slovách Igora Matoviča.
„Vo vyjadrení Igora Matoviča vidíme rozpor, lebo hovorí len o dodržaní programového vyhlásenia vlády, ale zároveň hovorí o prístupe k zdravotnej dokumentácii, čo nie je majetkové právo. Vláda musí reagovať aj na aktuálny vývoj v spoločnosti, svoje vnútroštátne a medzinárodné ľudskoprávne záväzky. Je nepredstaviteľné, aby sa napríklad v súvislosti s energetickou krízou nekonala a vyhovárala sa na svoj programový dokument spred dvoch rokov,“ odkazuje Martin Macko z Inakosti.
Aj liberálny poslanec OĽaNO Kristián Čekovský dúfa, že Karas zahrnie do návrhu čo najviac požiadaviek LGBTI+ ľudí.
„Myslím, že je vhodné počkať si na výsledný návrh a potom sa k nemu rád vyjadrím. V prípade, ak by bol návrh nedostatočný, stále ho môžeme skúsiť vylepšiť v rámci legislatívneho procesu priamo v parlamente svojimi pozmeňujúcimi návrhmi,“ uvádza Čekovský.
Pozrite si reportáž o tom, ako k LGBTI+ ľuďom pristupujú cirkvi na Slovensku:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
