Cez víkend sme spoznali nových, ale i staronových predsedov krajov, primátorov či starostov. V neposlednom rade si voliči vyberali aj obsadenie zastupiteľstiev. Po sčítaní výsledkov je už jasné, kto v týchto voľbách získal a kto, naopak, zaznamenal neúspech.
Nezávislí kandidáti. Odborníci sa zhodujú, že víťazstvo v spojených voľbách 2022 patrí práve im. Toto označenie má ale jeden háčik.
„V komunálnych voľbách sú nezávislí tradičnými víťazmi. Aj keď nevieme presne vyjadriť, do akej miery ide o skutočne nezávislých starostov a primátorov a do akej svoju nezávislosť len predstierajú. To by si vyžadovalo podrobnejší výskum politických kariér víťazných kandidátov,“ upozorňuje politológ Radoslav Štefančík.
Ako hovorí, spomedzi politických strán sa môže za víťaza považovať Hlas-SD, nasledujú maďarská Aliancia, Smer-SD a tradične silné býva v regiónoch aj KDH. „Pravicové subjekty, tradične, v tomto type volieb pohoreli, čo vidím ako dôsledok toho, že ich strany sa nepodobajú klasickým stranám, aké poznáme zo západne Európy, ale skôr ako eseročky s majetníckym vzťahom otcov zakladateľov,“ myslí si politológ.
„Ak to teda zosumarizujem, víťazom týchto volieb sú politické strany s tradičnou straníckou štruktúrou. Naopak, porazene sa môžu cítiť marketingové produkty, ktoré sú stranami len formálne,“ dodal.
Politológ Grigorij Mesežnikov v špeciálnom volebnom Na telo zhrnul, že za víťazov považuje demokratické sily, ktoré sa po roku 2018 zmobilizovali a skonsolidovali do takej podoby, že dokázali zvrátiť nepriaznivý vývoj na celoštátnej úrovni.
„Vidíme, že v týchto voľbách takto nastavený trend pokračuje. Dôležité je, že tu stále máme demokraciu,“ dodal.
Naopak porazené sú podľa neho extrémistické strany, ktorým sa presadiť nepodarilo. S týmto súhlasí aj Martin Slosiarik, sociológ a šéf agentúry FOCUS, ktorá pre TV Markíza pripravovala exkluzívne predvolebné prieskumy.
„Ak ide o víťazov, upozornil by som aj na nezávislých kandidátov. Preto by som nerobil dlhodobé závery ohľadom budúcich parlamentných volieb,“ vyjadril sa v Na telo.
V regionálnych voľbách sa o priazeň voličov uchádzali aj viaceré tváre z veľkej politiky. Slováci dali v mnohých prípadoch jasne najavo, ako ich ambície vnímajú. Avšak mnohí pohoreli.
Do župného zastupiteľstva napríklad kandidovali poslanci za OĽaNO ako exminister Marek Krajčí, jednotka na kandidátke Mária Šofranko, predseda klubu Michal Šipoš či štátny tajomník rezortu diplomacie Andrej Stančík. Prekrúžkovať sa im nepodarilo rovnako ako Jurajovi Šeligovi či Jane Žitňanskej zo Za ľudí. Starostkou Starého Mesta v Bratislave sa zas bez úspechu chcela stať Romana Tabák.
Podľa Radoslava Štefančíka tento výsledok naznačuje jedno: zrejme ide o absolútnu nedôveru v politické elity na republikovej úrovni.
„A to nehovoríme len o poslancoch z vládnej koalície, podobne na frak dostali aj poslanci z opozičných strán. Rovnako si ale myslím, že volič sa nedal oklamať a nepripustil kumulovanie funkcií. Ak sa niekto venuje politike republikovej úrovni, volič mu odkázal, nech tam ostane a od regiónov a obcí a miest má dať ruky preč,“ vysvetlil.
Z opozície sa nedarilo napríklad poslancom z klubu SaS Petrovi Osuskému, Vladimírovi Ledeckému alebo Ondrejovi Dostálovi.
Dostatočný počet krúžkov nezískali ani poslankyne opozičného Hlasu a exministerky Denisa Saková a Ľubica Laššáková.
Prekvapenie sa nekonalo v hlavnom meste. Bratislava zaznamenala jeden z najjasnejších výsledkov týchto volieb. Primátor Matúš Vallo svoju funkciu obhájil a s vysokým náskokom porazil hlavného vyzývateľa Rudolfa Kusého.
Podľa slov Valla bolo navyše do mestského zastupiteľstva zvolených 90 percent kandidátov jeho Teamu Bratislava, do miestnych zastupiteľstiev ich uspelo 84 percent.
Team Bratislava vytvoril v týchto voľbách koalíciu so SaS a Progresívnym Slovenskom (PS). Práve strana na čele s Michalom Šimečkom presahuje v predvolebných prieskumoch opakovane päťpercentnú hranicu. Otázkou teda je, či tento úspech možno považovať aj za dobré našliapnutie PS do parlamentných volieb.
Štefančík pripomína, že Bratislava je tradične baštou pravice od 90. rokov. Problém pravice však podľa neho je, že počet obyvateľov Bratislavy tvorí približne deväťpercentný podiel z celkového počtu obyvateľov.
Problém PS zas vidí v tom, že o tejto strane sa spravidla hovorí len vtedy, keď agentúry na prieskum verejnej mienky zverejňujú aktuálne stranícke preferencie.
„Takže diskutovať o tom, či sa po budúcich voľbách dostane do parlamentu, je dnes mimoriadne priskoro. Pomáhať jej však bude určite nevyspytateľné správanie SaS, keďže alternatív, koho voliť, je pre túto voličskú kategóriu v tomto momente skutočne málo,“ uzatvára Štefančík.
Pozrite si aj Mimoriadnu reláciu k výsledkom volieb:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
