V stredu pochovali obete teroristického útoku spred bratislavskej Teplárne. V Žiline prišla dať posledné zbohom Jurajovi Vankuličovi rodina, priatelia i kolegovia do rímskokatolíckeho kostola. Na pohrebe opäť rezonovala téma tolerancie.
Na želanie rodiny ostali médiá pred farským kostolom, do ktorého vstupovali desiatky poväčšine mladých ľudí. Všimli sme si aj vojakov čestnej stráže, ktorí priniesli veniec od prezidentky.
Na Juraja spomínajú i kolegyne. Predával s nimi zmrzlinu neďaleko žilinskej plavárne a ako hovoria, aj náročné chvíle riešil s úsmevom.
Útok mladého teroristu na nevinných ľudí otriasol celou spoločnosťou a mnohí majú jediné prianie.
„Možno to niečo zmení, možno to bol fakt zlom, že sa začnú na tých ľudí pozerať inak,“ uviedla Michaela.
„Dúfal som, že áno. No vidím, ako sa k tomu postavili naši politici, niektoré médiá a spoločnosť ako celok a myslím si, že to nie je dostačujúce,“ povedal Jurajov kamarát Marek.
Keď sa v osudný deň dozvedel o streľbe, ešte písal Jurajovi správu, či je v poriadku. Odpovede sa už nedočkal. Preplakal celú noc.
Daniel, ďalší kamarát nebohého Juraja, si myslí, že netolerancia majoritnej spoločnosti tkvie aj v nevzdelanosti.
„Ľudia si myslia, že nepoznajú žiadnych ľudí LGBTI+, a pritom sú všade okolo nás, iba sa za to buď hanbia, alebo sa jednoducho boja,“ uviedol.
Paradoxom je, že strach má často aj majorita. Strach z inakosti či strach, že im ľudia s inou orientáciou ohrozia deti alebo tradičnú rodinu.
„Ak sa ma bojíte práve teraz, tak pardon. Ale jediné, čoho sa môžete aktuálne báť, je, že príde niekto na pohreb s mejkapom. Toto je naozaj najväčšie nebezpečenstvo, aké vám môže LGBTI+ komunita priniesť,“ dodal Daniel.
Pozrite si aj reportáž priloženú vyššie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
