Slovenskom otriasla správa o útočníkovi, ktorý v stredu (12. 10.) strieľal na Zámockej ulici v Bratislave. Juraj K. zavraždil dvoch mladých mužov v blízkosti podniku Tepláreň, v ktorom sa stretávala prevažne LGBTI komunita.
Ľudia, ktorí boli v čase streľby v okolí, hovoria, že počuli minimálne desať výstrelov. Na otázky, ako v podobnej situácii reagovať, nám odpovedal kriminológ a expert na sebaobranu Pavel Houdek z českej organizácie Moderní sebeobrana.
Odborník z výpovedí svedkov vie, že množstvo ľudí podľa zvuku hneď nerozozná, že ide o streľbu. Ak incident nevidia na vlastné oči, zvuky často pripíšu napríklad spadnutým trubkám. „Je to prirodzené. Ak nechodíte niekam na strelnicu, zvuk streľby vám nie je známy. Ak však zaznie divný zvuk, je dôležité priložiť mu váhu,“ hovorí Houdek.
Policajné zložky v celej Európe majú základnú radu, ktorá znie: Uteč, schovaj sa, bojuj.
„Na úplný začiatok by som pridal, aby sa človek aspoň na pár sekúnd zastavil a zorientoval sa v tej situácii,“ hovorí Houdek. V inom prípade hrozí podľa slov kriminológa riziko, že sa rozutekáte priamo k útočníkovi. Do úvahy je potrebné vziať aj možnosť, že páchateľ nekoná sám a niekde má partnera.
Streľba, ktorá sa odohrala v Bratislave, si vyžiadala aj jednu zranenú osobu. S prestrelenou nohou ju previezli do nemocnice.
Čo robiť v prípade, ak vás útočník strelne poraní? „Ak je človek postrelený, musí myslieť na to, že má veľmi vysokú šancu prežiť,“ tvrdí Houdek.
Štatistiky zo Spojených štátov hovoria, že 92 percent ľudí, ktorí sú postrelení, prežijú. Pri hromadných útokoch zo západnej Európy, kde mali útočníci vojenské zbrane, hovoria štatistiky o 40-percentnej možnosti prežitia.
„Tá šanca je vysoká, človek však nesmie panikáriť. Množstvo ľudí má z televízie pocit, že keď ich niekto postrelí, poletia päť metrov dozadu, spadnú a umrú. To však nie je pravda,“ tvrdí Houdek.
Poranený sa musí v prvom rade o zranenie sám postarať. Jediné, čo sa dá urobiť, je na ranu niečo priložiť a zatlačiť. Houdek upozorňuje, že ide o bolestivú záležitosť, ktorá však zabráni vykrvácaniu. Neskôr prichádza na rad hľadanie profesionálnej pomoci.
„Ak vás však postrelil raz a útočník tam stále je, tak prvé, čo vás zaujíma, je, aby vás nepostrelil aj druhýkrát. Je dôležité dostať sa preč. Zasa platí - uteč, schovaj sa a bojuj,“ hovorí odborník.
Ak sa ocitnete v pozícii svedka streľby, v prvom rade sa musíte postarať o vlastné bezpečie a zavolať na tiesňovú linku. Kriminológ zdôrazňuje, že je nevyhnutné nespoliehať sa na to, že to urobí niekto iný.
„V sebaobrane a v prvej pomoci platí všeobecne heslo, ktoré je síce tvrdé, ale stopercentne pravdivé: Mŕtvy človek nikomu nepomôže. Vbehnúť do tej situácie a stať sa terčom, nepomôže nikomu. Práve naopak,“ hovorí Houdek.
V prípade, že viete, že agresor odišiel, je dôležité zraneným poskytnúť prvú pomoc: „Človek na to nemusí byť žiaden profesionál. Ak zavolá záchranárom, poradia mu, čo má robiť. Laický zásah môže byť ten rozdiel medzi tým, či človek prežije alebo nie.“
Kriminológ radí aj to, ako vnímať základnú radu uteč, skry sa a bojuj.
V každom prípade je nutné utekať, ak útočníka vidíte. V takom prípade totiž vidí aj on vás.
Ukryť by sa ľudia v podobných prípadoch mali na miestach, kam sa útočník nedostane, napríklad za nejaké dvere. Tie je nutné zamknúť, prípadne aj zablokovať. Ak sa dvere otvárajú dovnútra, je možné ich zabarikádovať nejakým nábytkom. V prípade, že sa otvárajú smerom von, k dverám môžete položiť ťažký kus nábytku a ten priviazať o dvere, napríklad opaskom či predlžovacím káblom.
Rada bojuj platí v prípadoch, keď neexistuje iná možnosť. Ak sa útočník dostane do budovy, v ktorej ste, a budova nemá zadný východ, v tom bode už nezostáva nič, len bojovať. „Treba sa obzrieť a vziať, čo máte po ruke, či už hasiaci prístroj alebo stoličku. Skúste zaútočiť ako prvý,“ radí Houdek.
Ak človek pristúpi k podobnému činu ako Juraj K., zväčša to dlhodobo plánoval, tvrdí odborník.
„Keď sa na to pozriete spätne, zväčša vidíte, ako sa postupne radikalizoval a v myšlienkach sa utvrdzoval,“ približuje Houdek. Často ide o ľudí, ktorí sú v živote neúspešní a jedinou náplňou ich života sú práve tieto aktivity.
„Neustále sa v tom utvrdzujú a napokon príde čas, kedy začnú svoj čin plánovať a nakoniec ho jedného dňa aj uskutočnia,“ hovorí Houdek.
Spojili sme sa aj so školou, ktorú Juraj K. navštevoval. Podľa našich informácií patril medzi šikovných študentov, nemal však kamarátov a čelil šikane.
„Ak človek pristúpi k podobnému činu, neznamená to, že je hlúpy. Spravidla ide o opak. Ten útok býva premyslený a dlho pripravovaný. Už len to vyžaduje intelektuálnu kapacitu,“ hovorí odborník. Konštatuje, že pri útočníkoch bežne vídavajú vylúčenie z kolektívu a šikanu. Najmä v Amerike pri strelcoch, ktorí útočia na školách. V týchto prípadoch ide podľa slov odborníka takmer o pravidlo.
Pozrite si reportáž o streľbe na Zámockej ulici:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
