Komunálne a župné voľby sa budú na Slovensku prvýkrát konať v jeden deň. Nových šéfov krajov a miest a obcí si budeme voliť v sobotu 29. októbra. V spolupráci s agentúrou FOCUS vám každý týždeň prinesieme exkluzívne prieskumy preferencií kandidátov na primátorov v krajských mestách. Pozrite sa, ako dopadli výsledky prieskumu v Banskej Bystrici. Agentúra FOCUS realizovala prieskum v dňoch 3.10.2022 - 9.10.2022 na vzorke 605 respondentov.
V komunálnych voľbách sa v Banskej Bystrici chystá ísť voliť viac ako polovica občanov (56,1 percenta). Viac ako 30 percent opýtaných voliť nechce a takmer 13 percent respondentov ešte nie je rozhodnutých, koho podporí.
V Banskej Bystrici sa o post primátora uchádza šesť kandidátov. V prieskumoch vedie súčasný primátor mesta Ján Nosko s podporou viac ako 67 percent voličov. Ako druhá skončila Diana Javorčíková, ktorú by podporila štvrtina opýtaných.
Nižšie preferencie dosahujú Daniel Karas (4,7 percenta) a Anton Minárik (1,8 percenta). Podporu pod jedno percento majú Peter Podhorský a Jozef Sásik.
Agentúra FOCUS realizovala prieskum exkluzívne pre TV Markíza.
Nezávislý kandidát Ján Nosko je aktuálne primátorom druhé volebné obdobie. Funkciu chce obhájiť opäť. Najväčšou súperkou spomedzi kandidujúcich je Diana Javorčíková, ktorá taktiež kandiduje ako nezávislá. Náskok Noska je v prieskume viac ako 42-percentný.
Situácia je v Banskej Bystrici podľa šéfa agentúry FOCUS a sociológa Martina Slosiarika podobná situácii v Trenčíne. Tam za sebou opakovane vyhrali voľby súčasní primátori a to s absolútnym náskokom pred ostatnými kandidátmi.
„Dokonca by sa dalo povedať, že v niečom ich voliči na lokálnej úrovni vnímajú ako prirodzených lídrov a vlastne väčšina z nich z tohto dôvodu ani neuvažuje o zmene na primátorskom poste. Do veľkej miery je to pravdepodobne dané aj tým, že počas ich primátorovania nebola zásadným spôsobom spochybnená ich kompetencia viesť mesto, zároveň sa neobjavil rovnocenný vyzývateľ, ktorý by zásadným spôsobom naštrbil vieru obyvateľov v to, že mesto spravujú dobre,“ vysvetľuje.
Agentúra FOCUS sa pozrela aj na to, ako by v Banskej Bystrici volili voliči jednotlivých politických strán. Najvýraznejšiu podporu má Nosko u voličov Smeru (56,7 percenta), potom u priaznivcov Hlasu (55,3 percenta) a nasleduje podpora od voličov OĽANO (49,2 percenta).
Jeho protikandidátka Javorčíková má priazeň najmä stúpencov Progresívneho Slovenska (34,8 percenta), nasledujú voliči KDH (32,6 percenta) a hnutia OĽANO (27,8 percenta).
Kandidáti, ktorí sú v prieskumoch na čele, sú nezávislí. Ako vysvetľuje Slosiarik, vnímanie kandidáta v komunálnych voľbách nejde primárne cez stranícke tričko. Ak by ich aj nejaký politický subjekt podporil, nehralo by to hlavnú rolu pri rozhodovaní ľudí.
„Dôležitá je lokálna znalosť prostredia a minulosti kandidátov,“ dopĺňa.
Opýtaní sa v prieskume vyjadrili aj k tomu, čo ich v meste trápi a čo považujú za najväčší problém Banskej Bystrice. Takmer tretina sa zhodla na tom, že je to stav ciest a chodníkov. V tesnom závese nasleduje problém mnohých miest – parkovanie.
Verejná a osobná doprava by sa mala ihneď riešiť podľa osem percent voličov. Čistota, poriadok či cyklochodníky považujú za problém tri percentá respondentov. Podobne vnímajú aj zeleň, parky či ihriská.
Po jednom percente majú v prieskume infraštruktúra, stavebná politika alebo vedenie mesta.
Pozreli sme sa bližšie aj na to, čo považujú za najväčšie problémy voliči jednotlivých politických strán. Analyzovali sme stúpencov tých strán, ktoré by podľa prieskumu získali v parlamentných voľbách v Banskej Bystrici aspoň päť percent.
Parkovanie najviac trápi voličov Smeru (42 percent), Hlasu (35 percent) aj Progresívneho Slovenska (30 percent).
U priaznivcov SaS dominuje ako najväčší problém stav ciest a chodníkov (36 percent). Voliči naprieč spektrom podobne vidia dopravu.
Rozdielne sú výsledky pri čistote a poriadku. Za najväčší problém mesta to považuje 13 percent voličov Progresívneho Slovenska, u ďalších strán je to o poznanie menej.
FOCUS sa v prieskume zameral aj na to, ako by v Banskej Bystrici dopadli parlamentné voľby.
Agentúra položila respondentom otázku v znení „Predstavte si, prosím, že by sa parlamentné voľby na Slovensku konali už tento víkend? Zúčastnili by ste sa na nich? Ak áno, ktorej strane by ste dali svoj hlas?“
Vyhrala by strana Hlas s 13,7 percentami voličov, Progresívnemu Slovensku by dalo svoj hlas viac ako desať percent opýtaných, podobný výsledok by dosiahla SaS. Smer by skončil štvrtý so takmer deviatimi percentami.
V tomto meste by päť percent nedosiahli vládne OĽANO ani Sme rodina.
Tu si môžete pozrieť, ako by dopadli voľby podľa rozhodnutých voličov:
Volebná účasť v komunálnych a župných voľbách býva tradične nižšia ako v parlamentných. Podľa politológa Radova Štefančíka je to tým, že v komunálnej politike nie sú politici a občania tak polarizovaní ako v prípade „veľkej politiky“.
„Keď nie je spoločnosť polarizovaná, nie je motivovaná ísť voliť. V tých obciach, kde sú veľké problémy, príde viac voličov. Sú aj obce, v ktorých kandiduje len jeden kandidát na starostu a tam je prakticky o všetkom rozhodnuté,“ vysvetľuje Štefančík.
V prípade župných volieb spôsobuje nízku účasť aj to, že ľudia majú slabé povedomie o tom, aké kompetencie majú župani a župní poslanci a že môžu rozhodovať o dôležitých veciach v ich kraji.
Je otázne, či spojenie dvoch volieb povedie aj k vyššej volebnej účasti. „Zákonodarci očakávajú vyššiu účasť. Je otázne, či to takto pochopí aj volič. Nevieme, do akej miery im bude jasné, ktorí kandidáti kandidujú za poslancov VÚC alebo do mestských zastupiteľstiev a obecných. Zatiaľ je to veľká hádanka,“ myslí si Štefančík.
Je pravdepodobné, že účasť v komunálnych voľbách sa výrazne nezmení, ale môžu „potiahnuť“ tie župné. Súhlasí aj sociológ Slosiarik.
„Vo všeobecnosti očakávam, že väčšina voličov, ktorí prídu do volebnej miestnosti, odvolí tak v miestnych ako aj v regionálnych voľbách. To aj preto, že sa to celé bude diať v jednej volebnej miestnosti, čiže voliči budú dostávať súčasne dve obálky. Z tohto hľadiska je myslím na mieste úvaha, že účasť v miestnych voľbách, ktorá sa pohybuje niečo pod úrovňou 50 percent potiahne aj účasť v regionálnych voľbách. Bol by som naozaj prekvapený, keby účasť v regionálnych voľbách bola v priemere pod 40 percent,“ dodáva Slosiarik.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
