Zastávka Zochova v Bratislave nie je takmer nikdy prázdna. Ide o frekventovaný prestupný uzol, na ktorom sa denne vystriedajú desiatky autobusov a stovky ľudí. Zochova sa v smere von z centra mesta často vyznačuje najmä čakajúcimi študentmi. Inak to nebolo ani v osudný deň.
Dušan Dědeček ide do väzby, rozhodol bratislavský krajský súd. Dôvodom na väzobné stíhanie je reálna obava z pokračovania v trestnej činnosti.
Dědeček šoféroval 2. októbra pod vplyvom alkoholu a spôsobil tak nehodu, ktorá si vyžiadala päť mŕtvych a ďalších zranených. Na zastávke Zochova prišlo v daný deň o život päť študentov, nasledujúci deň mal byť pre niektorých z nich prvým dňom na vysokej škole.
Zastávkou na Staromestskej ulici sa denne premelie množstvo ľudí v rôznych časoch. Špecifické sú však akurát nedele večer.
Stretnú sa tam vtedy mladí ľudia z celého Slovenska, ktorí študujú v hlavnom meste. Ak prídu vlakom na Hlavnú stanicu a smerujú na internáty v Mlynskej doline, prestupovať budú takmer s istotou na tomto mieste. Z vlakovej stanice totiž nejde k najväčšiemu študentskému mestečku mestská hromadná doprava priamo. Na Zochovej prestupujú študenti na povestnú 39-tku.
Práve toto miesto sa v nedeľu, 2. októbra, stalo dejiskom tragédie.
Tragická nehoda sa dotkla všetkých Slovákov, mimoriadne citlivo ju však vnímajú študenti, ktorí Zochovou zastávkou denne prechádzajú. Jedným z nich je aj Erik, ktorý tam na autobus nastupuje každý deň.
„Vzhľadom na to, že som ubytovaný na Mlynoch a zároveň popri štúdiu pracujem v Petržalke, tak zastávku Zochova využívam niekoľkokrát do dňa,“ hovorí Erik, ktorý študuje na Univerzite Komenského.
Najviac ľudí sa tam podľa neho pohybuje na prelome týždňov, z nedele na pondelok, keďže práve vtedy prichádzajú študenti na internátne domy. „Zároveň taktiež na konci pracovného týždňa, keď poväčšine odchádzajú na víkend domov,“ dodáva Erik.
Do nedeľného večera považoval zastávku za bezpečnú: „Keď som si však prečítal detaily nehody, tak som o bezpečnosti na zastávke začal pochybovať.“
Dlhodobo však vníma, že sa šoféri v tomto úseku neboja šliapnuť na plyn. „Najmä vo večerných hodinách, keď sú cesty poloprázdne, viacerí vodiči nerešpektujú pravidlá cestnej premávky. Rýchlosť, ktorú dosahujú, je niekoľkonásobne vyššia, ako maximálna povolená rýchlosť.“
V Mlynskej doline býva už štyri roky aj Marek. Zastávku Zochova tak využíva každý deň, niekedy aj niekoľkokrát.
„Určite ide o frekventovanú zastávku, dokonca by som povedal, že ju považujem za jednu z troch najfrekventovanejších zastávok v celej Bratislave,“ hovorí Marek, ktorý študuje na Univerzite Komenského.
„Keď idem na tú zastávku, nebojím sa o svoj život, ale vo všeobecnosti sa na nej necítim bezpečne, keď vidím, ako tí ľudia jazdia,“ hovorí študent.
„V nedeľu tam zahynuli aj študenti z mojej školy. Ja sám tú zastávku využívam každý deň. Mohlo ísť o hocikoho. Išlo úplne bežnú vec, rutinnú cestu na internát, na ktorý sa už nedostali. Vnímam to veľmi citlivo a myslím, že to tak majú aj iní študenti. Každý z nás sa na tom mieste vidí, viem si tam v tej situácii predstaviť seba, a je to náročné,“ tvrdí Marek.
Zochova bola ľuďmi preplnená odjakživa. Ráno, na obed, aj večer. Spomínajú tak na ňu aj tí, ktorí sa z internátov pred rokmi odsťahovali. Denis tvrdí, že je miesto najväčším prestupným uzlom v Bratislave.
„Ja som dva roky v podstate stával presne na tej zastávke, ako tam stáli v nedeľu tí študenti. Je to pre mňa preto o to silnejšie,“ hovorí muž, ktorý na internátoch v Mlynskej doline v minulosti býval. Sám však uznáva, že v nedele bývala situácia predsa len o čosi iná.
„Nedeľa večer je však špecifická v tom, že je zastávka často preplnená študentmi, ktorí prichádzajú z celého Slovenska. Veľakrát sa stalo, že Zochova bola večer tak plná, že sme sa nemali už ani kam postaviť. Bolo tam veľa ľudí, kufrov a tašiek,“ spomína Denis.
Zastávka je dobre známa aj Natálii, ktorá pred pár rokmi tiež bývala v študentskom mestečku. Podobne ako iní študenti, na mieste nedeľnej tragédie bola aj niekoľkokrát denne. „Ľudia tam stávali aj v piatich radoch,“ spomína.
V nedeľu večer stávali na zastávke podľa jej slov najmä študenti z východného Slovenska, ktorí mali za sebou dlhú cestu.
„Keď som šla z vlaku, musela som na Zochovej vystúpiť z autobusu, ktorý pokračoval do Petržalky. Tam mi prichádzal spoj, ktorý šiel k internátom. Stále je to tak, tam sa tie dva autobusy stretávajú, ak človek chce prísť čo najskôr a najjednoduchšie, iná možnosť ani neexistuje,“ tvrdí Natália.
Zastávka autobusov jej nikdy neprišla bezpečná. Tvrdí, že faktorom bola určite aj skutočnosť, že na zastávke bývalo vždy množstvo ľudí, čo je podľa jej slov stiesňujúce. Jedným dychom však poukazuje na väčší problém. „Autá tam chodia veľmi rýchlo. Vyrútia sa z toho podchodu, kde ich nemá čo spomaliť, nie sú tam prechody, spomaľovače, ani nič podobné,“ tvrdí.
„Hneď, keď som videla, čo sa stalo, volala som bratovi, ktorý tam v tom čase reálne mohol byť, on na internáte ešte býva. Bol to hrozný pocit, ide o naozaj využívanú zastávku, na ktorej mohol byť v tom čase úplne hocikto, koho poznám,“ uzatvára Natália.
Dopravný podnik Bratislava (DPB) uviedol, že tragickú nehodu nemožno považovať za systémové zlyhanie zabezpečenia zastávok.
Bratislavský mestský dopravca pripomína, že zastávky MHD musia ostať pre verejnosť prístupné, a podobne ako chodníky pre peších, sú od áut oddelené obrubníkom. Práve ten má auto pri bežnej rýchlosti nasmerovať späť do jazdného pruhu. Vodič, ktorý zapríčinil tragédiu, však šoféroval neprimerane a pod vplyvom alkoholu.
Ako sme už spomínali, daná zastávka vznikla pred štyridsiatimi dvoma rokmi. Do budúcnosti bude preto podľa DPB pravdepodobne predmetom odborných diskusií zavádzanie plných čiar, užších jazdných pruhov či iných prvkov dopravného značenia.
„Tragická nehoda na Staromestskej ulici nemá svojimi okolnosťami v histórii hlavného mesta obdobu," poznamenal hovorca Dopravného podniku Bratislava (DPB) Martin Chlebovec.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
