Kedy ste si naposledy merali krvný tlak? Slovensko je v medzinárodných porovnaniach dlhodobo na najhorších priečkach vo výskyte aj úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia.
„Ročne u nás na vysoký tlak zbytočne zomrie asi 400 ľudí. Ďalších 4200 pacientov zas o život pripraví ischemická choroba srdca, uviedol zdravotnícky analytik Martin Smatana na konferencii Vizionári pri príležitosti Svetového dňa srdca, ktorý pripadá na 29. september. Na hypertenziu sa na Slovensku liečia asi 2 milióny ľudí. „Vysoký tlak je v populácii problém,“ uviedla Beáta Havelková z VšZP.
Mnoho ľudí pritom o chorobe ani nevie. Kým sa pacient dostane k lekárovi, vysoký krvný tlak môže mať už celé týždne, mesiace aj roky. Ideálne pritom je, aby bol liečený čím skôr. „Ak sa oddiali liečba o viac ako 6 týždňov, má to závažné dôsledky,“ povedala na konferencii Anna Valuchová, prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti.
Všeobecná zdravotná poisťovňa už pred piatimi rokmi zistila, že lekári odhalili hypertenziu aj u tridsiatnikov. Opäť sa tak ukazuje mimoriadne dôležitá úloha prevencie a preventívnych prehliadok. „Je úžasné, že sme ich zachytili včas, pretože nebudú zachytení až keď budú mať komplikácie,“ povedala Havelková.
U mladých pacientov pritom podľa dosahujeme najlepší posun v liečbe. „Ak budú správne manažovaní a budú užívať odporúčanú liečbu, budeme mať v budúcnosti menej infarktov a kardiovaskulárnych ochorení,“ doplnila Valuchová.
Rizikovými faktormi pre srdcovocievne ochorenia sú diabetes, arteriová hypertenzia, porucha metabolizmu cholesterolu a fajčenie, doplnil Matej Palenčár z Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. Jednoduchá diagnostická metóda v podobe domáceho merania tlaku pritom zaostáva. „Nie je to otázka peňazí.“
Na Slovensku máme podľa ministerstva zdravotníctva aktuálne dostupné potrebné lieky na vysoký krvný tlak. Problém je však v tom, že pacienti liečbu ignorujú.
„Máme ľudí, ktorí od lekárov žiadajú predpísať lieky, ktoré neplávajú aby sa dali spláchnuť do záchoda a takýto hlúpy prístup k farmakoterapii je u nás typický,“ zhodnotil generálny riaditeľ sekcie liekovej politiky na ministerstve zdravotníctva, Peter Polák. Za pravdu mu dáva aj Anna Valuchová. Podľa nej užíva správnu liečbu iba tretina pacientov. Zvyšné dve tretiny ľudí buď berú nevhodné lieky, alebo tabletky ignorujú úplne. Liečba je pritom mimoriadne dôležitá. „Ak budeme správne liečiť hodnoty krvného tlaku a manažovať pacienta, bude sa aj pacient aktívne podieľať, zabránime závažným komplikáciám ako je infarkt, mozgová príhoda, poškodenie zraku, či obličiek.“
Podľa Martina Smatanu ale zlyhávame už pri základných preventívnych opatreniach a v našom životnom štýle - či už ide o vysokú spotrebu cukru, soli a naopak podpriemernú spotrebu ovocia a zeleniny a klesajúcu fyzickú aktivitu už u detí - takmer každý piaty Slovák sa dostáva na hranicu obezity. Tá tvorí spoločný základ aj pre iné ochorenie. „Hypertenziou trpí takmer 80% diabetikov,“ uviedol diabetológ a prezident Slovenskej diabetologickej asociácie, Emil Martinka. „Obezita rozbieha celý rad procesov, ktoré urýchľujú postihnutie ciev a poškodzujú srdce.“
Problémom je najmä u sociálne slabších skupín. „Strava, ktorú prijímajú je nesprávna, je plná nasýtených tukov, sacharidov, čo navodzuje viaceré procesy,“ vysvetľuje diabetológ. „Škoda, že obezita nie je stále považovaná za ochorenie, že nemá konkrétnu diagnózu, ktorú by sme liečili.“ Opäť však zdôraznil potrebu preventívnych programov, ktoré u nás zaostávajú.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
