Dobrovoľne bezdetných ľudí pribúda. Jednou z nich je aj mladá žena, ktorá nám porozprávala, ako sa vyrovnáva s tlakom spoločnosti a svojho okolia.
Keď režisérka Tereza Nvotová zverejnila na Deň matiek status, že nechce mať deti, vyvolala veľkú diskusiu. Niektorí jej vyjadrili podporu, inú ju presviedčali, že život v starobe bez vnúčat bude smutný. Mladá filmárka nie je jediná žena, ktorá otvorene hovorí, že nechce byť matkou.
Sociologické výskumy potvrdzujú, že dobrovoľne bezdetných ľudí pribúda aj na Slovensku a sociálne siete pomáhajú v tom, že ženy sa vzájomne v tejto téme môžu podporovať.
Tridsaťročná Mima nad bezdetnosťou premýšľala už počas dospievania. V role matky sa nikdy nevidela. Keď sa ich na strednej škole pýtali, kde sa vidia o niekoľko rokov, niektoré jej spolužiačky plánovali veľkú rodinu. Pre ňu to bolo absolútne nepredstaviteľné.
„Vždy som si hovorila, že žena musí byť v prvom rade psychicky pripravená na to, aby mala dieťa, aby všetci vrátane ženy a dieťaťa boli spokojní. Myslím si, že niektoré ženy sa narodili s tým, že ich poslaním je mať dieťa a je to fantastické. Nie je to však môj prípad,“ hovorí Mima.
Ženy a páry, ktoré to cítia rovnako, zažívajú silné tlaky od okolia. Spoločnosť podľa nej nerada vidia iných, ktorí vybočujú zo zaužívaných stereotypov. Najsilnejšie tlaky zažívala Mima po piatich rokoch vo vzťahu.
„S bývalým priateľom som bola sedem rokov a keď sme dosiahli päťročnú hranicu, tak tlaky prichádzali z každej strany. Ľudia nechápali, na čo ešte čakáme, prečo stále nemáme dieťa, či máme nejaký problém. Vtedy to bolo veľmi intenzívne,“ spomína.
Najviac otázok mala jej babka, s ktorou má veľmi dobrý vzťah. To, že nechce mať dieťa, však nedokázala pochopiť. Mima sa rozhodla, že túto témou s ňou radšej nebude rozoberať. Podobnú stratégiu zvolila aj pri rodičoch.
„Mama sa ma v istom čase pýtala, aké mám plány do budúcnosti. Išla na to veľmi slušne a diskrétne a prišli sme na to, že tú tému radšej necháme tak,“ hovorí.
Myslí si, že je normálne, že človek pod silným tlakom pochybuje o svojom rozhodnutí. „Rozhodnutie nemať deti nie je ešte úplne bežné a spoločnosť s ním ešte nie je stotožnená. Tlak je veľký. Keď dovŕšite istý vek, už sa to od vás očakáva a otázky sú veľmi intenzívne. Samozrejme, potom začnete pochybovať. Hovoríte si, či tí ľudia nemajú predsa len pravdu a či tie otázky nemajú svoje opodstatnenie, keď sa na to pýtajú tak agresívne,“ hovorí Mima.
Odolať tlaku je podľa nej ťažké a mnohé páry mu podľa nej podľahnú. Neexistuje však podľa nej univerzálna rada, ako sa s tým vyrovnať a ako si odpovedať na otázku, či mať alebo nemať dieťa.
„Musíte byť silná osobnosť a presvedčená o svojom názore. Treba sa sústrediť na svoj život, ale nemyslím si, že sa musíte vyrovnať s názormi druhých. Ľudia by radšej videli ľudí, ktorí nie sú až takí šťastní s deťmi, ako šťastných bez detí, pretože si myslia, že len dieťa im to šťastie donesie,“ myslí si.
Sociológ zo Slovenskej akadémie vied Branislav Šprocha vysvetľuje, že posledné roky vidíme narastajúci trend bezdetnosti mladých ľudí. Konkrétnych dôvodov je viacero, ale rolu zohráva jeden hlavný fakt.
V dnešnej dobe už ľudia nemajú presne nadiktovanú životnú dráhu. Kým v minulosti bolo samozrejmé, že ženy ukončili v mladom veku štúdium a hneď sa vydali a mali deti, dnes majú viac možností a spôsobov, ako sa realizovať v živote.
Mnohí nachádzajú zmysel života v sebarealizácii, študovaní či cestovaní. Najdôležitejšími dôvodmi ostávajú socio-ekonomické.
„Situácia sa v životných dráhach ľudí značne skomplikovala. Stáva sa menej prehľadnou, priamou, jasnou. Mnohí ľudia ani nenachádzajú snahu stať sa rodičom, prípadne vstúpiť do manželstva. Hľadajú náhradné formy ako napríklad kohabitácie. Otázka je spojená s veľmi previazanými faktormi, ktoré postupne môžu priniesť situáciu, že žena ostane trvalo bezdetná,“ dodáva sociológ.
Trend potvrdzuje aj posledné sčítanie obyvateľstva. Po sčítaní obyvateľov v roku 2011 bol podiel slobodných oproti vydatým a ženatým vyšší prvýkrát v histórii Slovenska. V roku 2021 sa podiel slobodných ešte viac zvýšil.
Podľa sociológa Šprochu niektorí rodičovstvo odkladajú, pretože stále čakajú na vhodnú dobu. Buď chcú viac zarábať, alebo si kúpiť byt a našetriť si peniaze. V niektorých prípadoch deti odkladajú tak dlho, až ich nakoniec z biologického hľadiska už nemôžu mať. Sú medzi nami aj takí, ktorí pôvodne chceli mať deti, ale zistili, že život bezdetného im vyhovuje.
Podľa Šprochu je trvalo bezdetných okolo päť percent populácie.
Dobrovoľná bezdetnosť nie je nový fenomén ani prejav súčasnej doby. Najväčší prepad pôrodnosti sme zaznamenali medzi ženami, ktoré sa narodili v 70. rokoch.
Do reprodukčného veku sa dostali krátko po revolúcii, keď spoločnosť zažila obrovské zmeny. Ženy a mladí ľudia čelili zlým ekonomickým vyhliadkam a museli čeliť situáciám, ktorým nemuseli čeliť predchádzajúce generácie.
Z týchto žien bude pravdepodobne bezdetných až desať percent. Pri nasledujúcich generáciách sa podľa Šprochu plodnosť zdvojnásobila. Dobrovoľná bezdetnosť nebude mať podľa odborníka zatiaľ výrazný vplyv na demografiu.
Napriek tomu, že mnohí vnímajú Slovensko ako konzervatívnu krajinu, aj tu sa postupne dostávajú menšinové názory do popredia.
„Posúva sa to k väčšej otvorenosti nielen voči bezdetným ženám, ale aj voči iným v slovenskej spoločnosti ešte donedávna relatívne novým fenoménom, napríklad tým, ktorí žijú na ‚divoko‘, alebo ženám, ktoré podstúpili interrupciu, alebo voči rozvedeným ľuďom. Spoločnosť na Slovensku sa stáva tolerantnejšou,“ hovorí sociológ.
Mima sa často stretáva s otázkou, či sa nebojí, že v starobe sa o ňu nebude mať kto postarať.
„Keď sa pozriete na to, akým spôsobom ľudia vychovávajú svoje deti a aké vzťahy majú rodičia vo vyššom veku so svojimi deťmi, tak tam nie je žiadna garancia, že deti sa o svojich rodičov postarajú,“ hovorí. A nebojí sa ani samoty.
„Chcela by som mať veľmi pekný vzťah s partnerom, s ktorým vybudujeme domov. Či už dieťa bude jeho súčasťou alebo nie, je momentálne nepodstatné. Chcela by som žiť s niekým v pevnom a harmonickom vzťahu,“ uzatvára Mima.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
