Slovensko zažíva rekordne suché počasie. Mimoriadnu situáciu vyhlásili už v 12 obciach. Podľa hydrológov je najhorší stav v Senici a Košiciach. Normálne vlahové podmienky sú už len na siedmich staniciach z celkového počtu 340. Aby sa napríklad situácia v obci Švedlár pri Gelnici dala do normálu, muselo by tam padnúť 189 milimetrov zrážok.
Podľa predpovede budú indexy sucha naďalej mierne stúpať. Urbanistka a architektka zo Slovenskej technickej univerzity Ľubica Vitková v rozhovore hovorí, že slovenské mestá a obce nie sú pripravené na zmenu klímy. Jediné, čo podľa nej môžu ľudia v tejto extrémnej situácii robiť, je šetriť vodou. Domy a byty potrebujú podľa odborníčky zaviesť systém recyklácie vody, ktorá teraz steká len do kanalizácie.
V 12 obciach platí mimoriadna situácia pre nedostatok pitnej vody. Predpovede meteorológov hovoria, že extrémne suchá budú pokračovať. Sme pripravení na život v takýchto podmienkach?
Nie sme. Nevenovali sme sa v dostatočnej miere adaptačným opatreniam a stratégii prípravy na zmenu klímy. Sú mestá, ktoré sa už tejto téme venujú, a zapracovali isté princípy a mechanizmy do svojich územných plánov. Vidíme to na Bratislave. Robia opatrenia na zvýšenie podielu zelene a vodozádržné opatrenia. Stále to nie je dostatočné. Niektoré obce s tým začali pracovať, ale všeobecne sa dá povedať, že na to nie sme pripravení.
Ako by sa na to mali pripraviť domácnosti?
V stave, v akom je náš bytový fond, si neviem predstaviť, čo by mohli ľudia urobiť vo vzťahu k šetreniu. Z dlhodobého hľadiska by sa malo zaviesť zadržiavanie vody zo striech, využívanie upravenej a recyklovanej odpadovej vody na polievanie a podobne. V zahraničí sa takéto systému používajú, ale zatiaľ na to nie sme technicky pripravení. Pre aktuálnu elimináciu negatívnych vplyvov sú v súčasnosti napríklad na trhu batérie a sprchové hlavice znižujúce množstvo spotrebovanej vody.
Majú ľudia žijúci v rodinných domoch lepšie podmienky na to, aby zaviedli tieto opatrenia?
Nie. Domy aj byty sú postavené na princípe jednorazového využívania vody. Je to veľmi nehospodárne. Všetko ide do kanalizácie, aj voda zo striech. Tú by bolo možné použiť efektívnejšie. Existuje aj čistiace zariadenie, ktoré dokážu aj úžitkovú vodu recyklovať a opakovane ju môžeme používať. My sme nastavení tak, že vodu používame jednorazovo a odchádza do kanalizácie. Rovnako aj voda zo spevnených plôch sa nezadržiava v území. Toto je výzva do blízkej budúcnosti a musíme na to prispôsobiť existujúci stavebný fond, čo bude zložitejšie, ale určite treba na to myslieť pri novej výstavbe.
Dá sa povedať, že väčšina postavených domov a bytov nemá tieto opatrenia a je ťažké ich tam teraz zaviesť?
Áno, dá sa to tak povedať. To, čo môžu ľudia teraz urobiť, sú veľmi banálne veci. Základ je minimalizovať spotrebu vody. Systémy, ktoré by mali vodu zadržiavať v našom prostredí, sú zložitejšie a chýbajú nám. Pri verejných budovách už nejaké opatrenia sú. Veľkým problémom je aj veľký rozsah spevnených plôch v obytnom a mestskom prostredí a to nie je dobré. Voda z nich odteká, nezostáva v území, čo je kritické najmä pri nárazových dažďoch. V tomto smere sme veľmi neekologickí.
Prečítajte si tiež:
To znamená, že v súčasnej situácii extrémneho sucha nepomôže ani to, keď si ľudia kúpia kade na záchyt dažďovej vody, pretože nemáme ani zrážky, a potrebné sú technológie na recykláciu vody.
Áno.
Ako by sa mali na klimatickú zmenu pripravovať obce a mestá?
Existujú adaptačné stratégie, ktoré majú zmierniť negatívne vplyvy zmeny klímy a tie opatrenia sú na rôznych úrovniach. Ide o dlhodobé stratégie, ktoré sú následne zapracované do územných plánov a potom sú operatívne opatrenia (zdola nahor), ktoré je možné realizovať bezprostredne, ideálne s nevyhnutnou koncepciou zameranou napríklad na zväčšovanie podielu kvalitnej zelene, úpravy podporujúce zadržiavanie vody v mestskom priestore či minimalizácia spevnených plôch. Mal by sa zvýšiť podiel vyrastenej zelene, teda podporovať výsadbu stromov. Koruny stromov by mali pokrývať až 60 percent rozlohy územia. Poskytujú tieň, skvalitňujú mikroklímu a zabezpečujú aj ochladzovanie vzduchu. Základným problémom je neustály rast miest a rozširovanie smerom do krajiny. S tým súvisí neustály nárast dopravy. S tým idú ruka v ruke aj ďalšie opatrenia ako podpora udržateľnej dopravy, teda preferencia verejnej a cyklistickej dopravy. Ďalej je to formovanie tzv. mesta krátkych ciest. To znamená, že ľudia majú mať služby či rekreáciu a pracovné príležitosti v dochádzkovej vzdialenosti do päť minút, alebo by mali mať služby dostupné tak, aby sa v rámci mesta pohybovali MHD do 15 minút. Dôvod, prečo čelíme súčasným problémom, je ten, že sme naše mestá nekoncipovali v zmysle udržateľného rozvoja. Na Slovensku sme zatiaľ najďalej postúpili pri znižovaní energetickej náročnosti budov. Mnohé sme však nechali na živelnosť.
Ako sa dá vybalansovať potreba výstavby nových bytov a udržateľný rozvoj mesta?
Odpoveďou je mesto krátkych ciest. V Bratislave je veľmi veľa nevyužitých plôch. Ide väčšinou o miesta bývalých priemyselných areálov alebo skladov či iných zvyškových plôch. Sú nevyužívané. Samozrejme, niektoré územia pod chemickými závodmi sú kontaminované, ale stále tých plôch v mestách je dostatok na výstavbu. Ľudia neradi počúvajú o zahusťovaní mesta, ale je to jeden z liekov pre udržateľný rozvoj a nevylučuje to rozširovanie podielu vyrastenej zelene, najmä pozdĺž ulíc a v rámci verejných priestorov.
Vidíte iniciatívu v samosprávach, že sa chcú prispôsobovať klimatickej zmene?
Tých miest nie je veľa, ale už sú také, ktoré idú touto cestou. Najlepším príkladom je Bratislava. Niektoré opatrenia už zavádzajú. Na bratislavskom magistráte pod vedením hlavnej architektky Bratislavy a na Metropolitnom inštitúte sa týmto opatreniam venujú. Zapojili sa aj do medzinárodných projektov. Pridávajú sa aj ďalšie mestá ako Spišská Nová Ves, Hlohovec, Malacky, Kežmarok, Zvolen, Trnava, Banská Bystrica či Trenčín. Adaptačné plány na zmenu klímy ma vypracovaných len 20 miest zo 141. To je len 14 percent. Je to veľmi málo. Každý počin aj zo strany obyvateľov alebo občianskych združení je preto vítaný.
Prečítajte si tiež:
Má štát nástroje, ako by mohol mestá dotlačiť do toho, aby sa začali pripravovať na klimatickú zmenu?
Na národnej úrovni základným dokumentom v oblasti klimatického plánovania bola prijatá v roku 2014 Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy (aktualizovaná v roku 2018). Ďalším dôležitým krokom na národnej úrovni je Akčný plán pre implementáciu adaptačnej stratégie SR na klimatické zmeny, ktorý bol prijatý v auguste 2021. Má však len odporúčací charakter. Preto kľúčovým je postoj samospráv. Musia pripravovať adaptačné stratégie a zaviesť ich do svojich plánov.
Aké európske mesto môže byť príkladom v zavádzaní adaptačných procesov?
Z okolitých je to Viedeň. Pristupuje komplexne k adaptačným zásadám. Výstavbu realizuje na princípe udržateľnosti. Zavádzajú tzv. zeleno-modré opatrenia. Využívajú riešenia blízke prírode. Rozširujú a vyrastenú vegetáciu a vodné plochy, kde sa môže udržať voda.
Pozrite si reportáž zo 16. augusta o extrémnom suchu na Záhorí:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
