Vládna kríza trvá celé leto a lídri počas nej opakujú svoje postoje. Kým OĽaNO absolútne odmieta Matovičov odchod, SaS trvá na svojom. Žiada koniec ministra financií v súčasnom kabinete Eduarda Hegera.
Jeden z ďalších pokusov o udržanie Sulíka vo vláde sa uskutoční túto sobotu (20. 8.). Premiér zvolal ďalšie stretnutie strán pôvodnej štvorkoalície. Rokovať budú o tom, či existuje priestor na zmenu.
Ak sa koaliční partneri do konca augusta na ničom nedohodnú, táto vláda padne. Prvého septembra opustia svoje kreslá ministri za SaS a liberáli sa ocitnú v opozícii.
Otázkou preto je, ako takýto závažný krok ovplyvní voličov strany na čele s Richardom Sulíkom. Politologička Aneta Világi upozorňuje, že kľúčové je jedno obdobie. Predvolebná kampaň.
„Tá nás čaká, či už budú predčasné alebo riadne voľby. V kampani sa vždy rámcujú nejaké témy. Jednou z nich bude aj to, akým spôsobom SaS odišla z vlády, ak sa tak napokon stane, a aké sú následky,“ vysvetlila.
Rozhodujúce podľa odborníčky bude, ako budú liberáli v rámci kampane komunikovať. Najmä, či sa im podarí presvedčiť voličov o tom, že odchod bol nevyhnutný a vládnutie po boku s Igorom Matovičom by malo pre Slovensko horšie dôsledky, ako ich rozhodnutie stať sa opozíciou.
„Ak sa to napokon stane, určite sa bude rámcovať aj to, akým spôsobom SaS odišla z vlády a aké to bude mať následky. Minimálne bude polarizovaný pohľad na to, či SaS konala v záujme nejakých princípov alebo zo svojich vlastných zištných pohnútok,“ poukázala Világi.
Rámcovanie problému pozorujeme už teraz. Spomínaný naratív presadzuje SaS. Druhý tlačí OĽaNO a Igor Matovič. Obyčajní ľudia opakujú, že SaS chce povaliť už tretiu vládu a bude zodpovedaná za návrat mafie v podobe Smeru a Hlasu.
Liberáli sa podľa nedávnych slov Matoviča riadia vzorcom, že každú vládu musia položiť do roka a niekoľkých dní. Radičovej vláda padla po roku, troch mesiacoch a dvoch dňoch, Matovič podal demisiu po jednom roku a deviatich dňoch a súčasná Hegerova vláda podľa jeho slov padne po roku a piatich mesiacoch.
„Bude dôležité, ako dokáže kontrovať naratív, že práve ona spôsobila pád ďalšej vlády. Myslím si, že strana si dostatočne pripravila pôdu na to, aby vedela tieto tvrdenia dostatočne vyargumentovať a vyslovene pre tento krok neprišla o svojich voličov,“ vysvetlila Aneta Világi.
Politologička zároveň pripomína, že v tejto chvíli je predčasné s určitosťou predpovedať nálady voličov a ich rozhodovanie bude napokon závisieť od viacerých faktorov.
Podobne to vníma aj sociológ a šéf prieskumnej agentúry Focus Martin Slosiarik. „Som trochu skeptický k takýmto kalkuláciám, respektíve k ich spoľahlivosti. Ak však mám vysloviť názor, tak si nemyslím, že odchod z vlády SaS z krátkodobého hľadiska uškodí,“ uviedol.
Myslí si tiež, že väčšina voličov SaS by dnes volila túto stranu už s vedomím, že na začiatku septembra z vlády odíde.
Aj z grafu, ktorý mapuje preferencie SaS od volieb v roku 2020 do súčasnosti, vidieť, že voliči od nej vo veľkom neodchádzajú. Koaličných kríz bolo pritom niekoľko.
„V tejto súvislosti teda neočakávam, že po odchode SaS z vlády by strane nejako výrazne klesli preferencie. To, čo môže byť pre SaS problematické, by bol vznik novej politickej strany, o ktorej sa hovorí, a ktorá by mohla osloviť aj časť voličov SaS,“ poznamenal Slosiarik.
Myšlienka nového subjektu na politickej scéne sa spája s menom Mikuláša Dzurindzu či Ivana Mikloša. Jasné stanovisko, v akom štádiu je kreovanie možnej strany a či je to vôbec reálne, zatiaľ nepadlo.
Vody tejto témy rozvírila bývalá podpredsedníčka SaS a súčasná europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. Podľa jej najnovších vyjadrení pre Aktuality.sk expremiér Dzurinda „trasuje ľudí“ a čaká ich vzájomné stretnutie. Ivan Mikloš tvrdí, že je zaneprázdnený. „Povedal mi, že máme niečo založiť a potom uvidí, či to podporí,“ uviedla v podcaste Ráno Nahlas.
Na očakávanom rokovaní, ktoré má mať koalícia v sobotu, nebudú chýbať ani zástupcovia Sme rodiny a Za ľudí, ktorí dopĺňajú pôvodnú štvorku.
Kým Za ľudí končí po odchode zvučných mien v prieskumoch opakovane za bránami parlamentu, ide o menšinový hlas. Naopak, za zaujímavú v tejto kríze považuje Martin Slosiarik pozíciu Borisa Kollára.
„Podľa mňa už nevystupuje ako mediátor medzi OĽaNO a SaS (ako to bolo v minulosti), ale sa de facto snaží nechať na koaličných partneroch nálepku, že oni neriešia skutočné problémy ľudí, ale venujú sa vnútorným personálnym otázkam, ktoré ľudí nezaujímajú,“ vysvetlil sociológ.
Dopĺňa tiež, že tento postoj Kollára môžu voliči vnímať v danej situácii ako primeraný a v záujme ľudí.
„Výskumy ukazujú, že Sme rodina má potenciál osloviť nových voličov aj medzi koaličnými stranami, či už OĽaNO alebo aj SaS, takže tu môže platiť to staré príslovie, že kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí,“ povedal Slosiarik.
Politologička Aneta Világi pripomenula, že Kollárovo hnutie je v parlamente druhé volebné obdobie. O dlhotrvajúcej lojalite voličov je preto predčasné hovoriť. Voličská základňa nie je až taká veľká a priaznivcov môže nabaľovať počas kampane.
Aj ona pozoruje, že od začiatku vládnutia si Boris Kollár a jeho spolustraníci veľmi dávajú pozor na to, čo komunikujú. „Sme rodina udržiava motív drahej nevesty a je vnútornou opozíciou. Títo politici nikdy nebojujú v rámci politických diskusií za koalíciu,“ vysvetlil.
Vo vláde doposiaľ predstavovali ľavicovo-sociálny prúd. „Tieto témy si zosobňovali a pracovali s nimi. A práve tu vidíme most k potenciálnej spolupráci s inými stranami, ktoré sú dnes v opozícii. Vnímajú to aj ako komunikačnú kampaň pred voľbami. Môžu využiť to, že ich hnutie nie je automatická súčasť pravicových síl,“ povedal.
Világi dodala, že sa nedá s určitosťou predpovedať, ako sa táto pozícia odzrkadlí na preferenciách Sme rodiny. „Ovplyvniť ich môže to, ako bude kríza dobiehať a ako bude komunikovaná,“ uzavrela politologička.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
