Európu v druhej polovici júla doslova drvia požiare. Za uplynulých desať dní hlásili starosti s týmto prírodným živlom v Chorvátsku, Slovinsku, Taliansku, Francúzsku, Nemecku, Grécku a najnovšie v susednom Česku.
Tam oheň vypukol v Národnom parku České Švajčiarsko, pričom dym sa šíri už niekoľko desiatok kilometrov ďaleko. Na pomoc s hasením mohutného požiaru príde okrem Slovenska aj Poľsko a Taliansko.
Informácie z posledných dní a najmä zábery, na ktoré sme doteraz v našich končinách neboli zvyknutí, vyvolávajú u mnohých obavy. Predsa len, požiar v Českom Švajčiarsku už nie je až tak ďaleko. Čo teda mohlo takúto katastrofu zapríčiniť?
„Najdôležitejším faktorom je sucho, pretože bukové alebo zmiešané lesy za normálneho počasia sú také vlhké, že to ani nie je možné zapáliť. Keď sú pôda a stromy vlhké, tak to horí veľmi ťažko, aj keby ste to poliali benzínom,“ povedal na úvod ekológ Erik Baláž pre TVNOVINY.sk.
Vzápätí priblížil postup vzniku ohňa. „Pri dlhotrvajúcom suchu a vysokých teplotách schnú nielen stromy, ale najmä pôdna hrabanka, teda horná vrstva humusu. Tá keď preschne a zapáli sa, následný požiar sa šíri pôdou, pričom plameň nemusí skákať zo stromu na strom. Takto to môže vydržať niekoľko dní, ba až týždňov. V pôde to pomaličky tlie cez humus a korene.“
Zábery, ako tie z Česka, sme doteraz prevažne vídavali z Austrálie, Kalifornie či Sibíri. „To sú oblasti, kde je typická klíma s dlhodobejším suchom. Tamojšie lesy sú však na to adaptované, keďže sa tam vyskytujú rastliny, ktoré klíčia iba po požiari,“ spresnil.
Baláž dodal, že v našich zemepisných šírkach je klíma iná a zatiaľ neprispôsobená takýmto požiarom. „Akonáhle však budú takéto dlhé obdobia sucha a horúčav častejšie, tak budú častejšie aj požiare.“
Príroda sa podľa neho na to bude musieť nejakým spôsobom adaptovať. „Nebude to však dobré, lebo to, čo tu máme, bude zanikať a vzniknú nové typy ekosystémov. Týka sa to najmä jarných a letných období, kedy niekoľkotýždňové sucho dramaticky zvyšuje riziko vzniku požiarov,“ ozrejmil ekológ.
Podľa neho to do určitej miery súvisí aj s tým, ako s lesmi hospodárime a v akom sú stave. „Požiare často začínajú na rúbaniskách, kde je veľa suchej trávy alebo haluziny, ktorá začne horieť ako prvá a potom sa to prenesie na les. Sú však aj lesy, ktoré sú odvodnené tým, že máme veľkú hustotu cestnej siete. V prípade, ak je dosť vlhkosti, tak cesty odvádzajú vlhkosť pôdy, teda dažďová voda po cestách nesiaka do pôdy a potom je zase veľmi rýchlo sucho,“ uzavrel.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
