S bodnutím osou či včelou sa stretne väčšina populácie. Mnohí však netušia, že sú alergickí a môžu byť v ohrození života. Príchod záchranky nemusí stačiť. Začervenanie, opuch či svrbenie sú klasické reakcie, ktoré po bodnutí hmyzom nebezpečné nie sú a po čase zmiznú.
S takýmto scenárom sa stretla Zuzana Kamasová viackrát. Vážnu alergickú reakciu nikdy nemala. Zrazu nečakane prišla. Hmyz ju bodol, keď bola na prechádzke so psom, pár minút od domu.
„Vedela som, že je zle. Začalo sa mi ťažko dýchať, všade som sa vyhádzala po tele, krútila sa mi hlava. Nemala som mobil,“ hovorí. Horko-ťažko dokráčala domov a zavolala si záchranku.
„Vyťahovali všetky možné injekcie, dali mi aj kyslík, strávila som päť dní na JIS-ke. Dali mi infúzie, aby znížili reakcie,“ doplnila. Bodnutie vás totiž môže dostať až do takéhoto stavu.
„Ak mi začne vznikať kožná reakcia inde ako v mieste vpichu, napríklad bol som bodnutý do ľavej ruky a začnú sa mi vyrážky objavovať na pravej ruke, na bruchu, na stehnách, vyhádžem sa žihľavkou, ide o príznaky systémovej reakcie,“ ozrejmil alergiológ Martin Hrubiško.
Vtedy treba volať pomoc. Do príchodu záchranky podľa lekárov zachovať pokoj. Ak je to možné, tak žihadlo odstrániť, miesto vpichu chladiť a mať poruke balík prvej pomoci – adrenalínové pero či lieky proti alergii.
Pre potvrdených alergikov je k dispozícii alergénová imunoterapia. Podstupuje ju aj päť stoviek Slovákov. Liečba pozostáva z aplikácie injekcií po dobu minimálne tri až päť rokov. Účinnosť je 86 až 94 percenta. Zo 100 ťažko alergických pacientov sa až skoro 95 ľudí stane absolútne tolerantnými voči tejto liečbe a nemusia sa obávať.
Viac sa dozviete v reportáži hore.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
