Dlhé čakacie doby u špecialistov, prestoje po vyhodnotení čiastkového vyšetrenia či nesprávne stanovená diagnóza ešte na začiatku choroby. To všetko naťahuje čas.
„Také spojenie ako manažment pacienta tu nielen že zlyháva, ale ani nefunguje. Od okamihu diagnostiky cez sprevádzanie počas liečby až po návrat späť do života,“ hovorí riaditeľka Ligy proti rakovine Eva Kováčová.
Jana začala mať zdravotné komplikácie vlani. Opisuje, do akého stavu ju čakanie dostalo. „Z obyčajnej operácie, ktorá mala byť formalita, zrazu zistili, že tam mám už nádor a musela som podstúpiť chemoterapie. Osobne si myslím, že ak by sme to nemuseli takto dlho naťahovať, tak som niektorým veciam mohla predísť,“ myslí si Jana.
Kováčová hovorí, že keď si napríklad žena nájde hrčku, veľmi dlho čaká už len na potvrdenie diagnózy. Uznávaný onkológ hovorí, že cesta onkologického pacienta od návštevy všeobecného lekára po začiatok liečby trvá od 160 po neuveriteľných 185 dní.
„Z operabilného pacienta sa môže stať inoperabilný, kým príde k liečbe. Viazne to na komunikácii, dostupnosti diagnostických testov, veľkej byrokracii, často chýbajú výsledky CT či zápisy predchádzajúcich lekárov,“ hovorí onkológ Štefan Korec.
Národný projekt OnkoAsist za viac ako sedem miliónov eur to chce zmeniť. Má byť nadstavbou systému ezdravie. Pilotne sa má doň zapojiť stovka ambulancií všeobecných lekárov a osem kľúčových onkologických centier.
„Pacient od samotného záchytu toho ochorenia až po nastúpenie liečby je manažovaný lekárom, celý manažment zabezpečuje lekár,“ vysvetľuje riaditeľka sekcie marketingu a komunikácie NCZI Veronika Daničová.
Lekár Korec dopĺňa, že pacient ešte pred príchodom do ambulancie vyplní formulár s ťažkosťami, diagnózami a podobne. „Lekár doplní údaje, laboratórne vyšetrenia a systém mu zabliká pozor, môže to byť malígne ohorenie a treba ho urgentne odoslať. Ďalším krokom je výmenný lístok jedným kliknutím, a prejde správa od všeobecného lekára, ale ukážu sa aj špecialisti, ktorí by tohto pacienta vzali,“ dodáva Korec.
Štefan Korec, onkológ: „Všetko by malo byť digitalizované, elektronizované a registrované s tým, že každý krok pacienta bude zároveň aj registrovaný v onkologickom registri,“ uviedol Korec.
Projekt v prvej fáze počíta s tromi najčastejšími onkologickými diagnózami a to rakovinou pľúc, hrubého čreva a prsníka. Ak sa zámer ujme, NCZI ho plánuje rozšíriť aj na ďalšie ochorenia.
Reportáž si môžete pozrieť hore vo videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo