Smer sa chystá spustiť ďalšiu petičnú akciu na referendum o predčasných voľbách. Ich prvú iniciatívu zastavil ústavný súd. Sudcovia skonštatovali, že referendum o skrátení volebného obdobia a vyhlásení predčasných parlamentných volieb je v rozpore s ústavou.
Súd ďalej v rozhodnutí uviedol, že vyhlásiť predčasné voľby nie je možné na základe výsledkov referenda. Na to by potrebovali najprv poslanci zmeniť ústavu. Ak parlament prijme ústavný zákon, ktorý definuje, že predčasné voľby je možné vyhlásiť aj na základe referenda, môže sa následne takéto referendum konať.
V parlamente sa zatiaľ diskusia o zmene ústavy nekonala. Opozícia sa preto chce znova pokúsiť o zmenu cez referendum.
Podpredseda Smeru Erik Kaliňák priblížil, že tentoraz by referendová otázka mala zahŕňať aj zmenu ústavy aj otázku ohľadom predčasných volieb. Ústavný právnik nevidí ani v tomto prípade šancu na úspech. Referendová otázka podľa neho nemôže obsahovať dva návrhy, ktoré sa vzájomne podmieňujú.
O presnom znení referendovej otázky vedú diskusie s právnikmi aj v Smere. Vopred už niektoré strany avizovali, že iniciatívu Smeru podporia a budú pomáhať so zbieraním podpisov. Akciu podporujú Hlas, Republika a mimoparlamentné strany SNS a Socialisti. Kaliňák tvrdí, že dúfajú, že sa pridá aj Progresívne Slovensko, ktorého nový predseda Michal Šimečka vyhlásil, že ďalej nemieni podporovať súčasnú vládu.
Progresívcom sa však nepáči, že referendum je nápad Smeru. „Nebudeme sa zúčastňovať na politickom divadle strán Smer či Hlas, ktoré sa referendom snažia iba odpútať pozornosť od vlastných korupčných škandálov a trestných stíhaní svojich nominantov či priamo politikov. Odvolanie Igora Matoviča má v rukách premiér Heger, a keď na to nenájde odvahu, vláde by mal vysloviť nedôveru parlament,“ uviedol predseda progresívcov Šimečka.
Rovnako sa odmietajú pridať strany KDH a Dobrá voľba a Umiernení. Kaliňák dodal, že o podpore referenda budú diskutovať aj s odborovými zväzmi aj obcami a mestami. Zber podpisov vyhlásia hneď, ako sa dohodnú na formulácii otázky.
Ústavný právnik Vincent Bujňák nedáva veľké šance ani druhému pokusu Smeru o predčasné voľby. Vysvetľuje, že Ústava Slovenskej republiky presne definuje podmienky, kedy je možné rozpustiť parlament. Referendum ako možnosť tam nie je. Dodáva však, že ľudia cez referendum môžu odvolať starostu alebo primátora mesta, lebo k tomu v Ústave existuje osobitná norma. Neexistuje už však pri obecnom alebo mestskom zastupiteľstve, preto na ich rozpustenie nie je možné použiť miestne referendum.
Aby sa to zmenilo, je potrebné najprv zaviesť do ústavy pravidlo, ktoré by dovolilo rozpustiť parlament na základe referenda. Takáto otázka môže byť súčasťou referenda. Otázka však nemôže pokračovať návrhom o rozpustení súčasného parlamentu.
„Návrh alebo návrhy predložené na rozhodnutie v referende nesmú byť navzájom podmienené. Môže sa stať, že určitý volič bude súhlasiť so zavedením všeobecného pravidla o možnosti rozpustiť parlament na základe ústavného zákona, no nebude súhlasiť s tým, aby sa okamžite rozpustila Národná rada v súčasnom zložení. Odpoveď „Áno“ na referendovú otázku takto nedokáže zachytiť jeho vôľu, a práve kvôli takýmto prípadom je v právnom poriadku zavedený zákaz vzájomného podmienenia návrhov v referende,“ vysvetľuje Bujňák.
„Pre porovnanie, v celej Európe existujú dva štáty, ktoré na celoštátnej úrovni umožňujú rozpustenie parlamentu ľudovým hlasovaním. Jedným z nich je Lotyšsko, druhým Lichtenštajnsko. Keď bola verejnosť s lotyšským parlamentom nespokojná v roku 2008, uskutočnilo sa tam referendum s cieľom zaviesť do ústavy normu obsahujúcu takéto oprávnenie na rozpustenie v ľudovom hlasovaní. Ani v Lotyšsku nepostupovali tak, že by daným referendom súčasne rozpúšťali konkrétny parlament. Lotyšské referendum síce v roku 2008 nebolo platné, no kvôli pomerne vysokej účasti sa parlament rozhodol po tlaku prezidenta ústavu zmeniť v roku 2009. Odvtedy patrí Lotyšsko k dvom európskym výnimkám,“ dodáva ústavný právnik.
Upozorňuje, že deľba a obmedzovanie štátnej moci stojí a padá na dodržiavaní ústavných pravidiel. Ak občanom pravidlá nevyhovujú, majú právo ich zmeniť prostredníctvom referenda alebo volených zástupcov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
