Rusko je najviac sankciovanou krajinou na svete. Od invázie na Ukrajinu medzinárodné spoločenstvo uvalilo na krajinu viac ako šesťtisíc sankcií. Napriek tomu nepriniesli zamýšľaný účinok. Ekonomika východnej veľmoci totiž funguje. Rubeľ sa natoľko zotavil z povojnového pádu, že moskovská burza obnovila svoju prevádzku. Môžu za to prikázané platby za plynárenské operácie v rubľoch aj podpora spojencov, vrátane Kazachstanu, Bieloruska, Kirgizstanu či Arménska. Aj preto ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Západ, aby uvalil na Moskvu ďalšie prísne sankcie.
Novými sankciami sa vyhrážal ruskému prezidentovi aj rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer, ktorý Putinovi povedal, že sankcie zostanú v platnosti a budú sprísňované tak dlho, kým budú na Ukrajine zomierať ľudia. Teda kým sa nezastaví vojna. Zelenskému sľúbil, že piaty balík sankcií prijatý členskými štátmi Európskej únie nebude posledný. Možnosť zavedenia ďalších protiruských sankcií pripustila aj samotná Únia.
Tvrdšie sankcie voči Rusku dokonca očakávajú aj Slováci. Prezradili to v prieskume spokojnosti s reakciou Európskej únie na vojenský konflikt na Ukrajine, ktorý robila agentúra Focus a zverejnila agentúra TASR.
V spoločnosti sa tak naskytla otázka, či uvalí Európska únia ďalšie sankcie na Rusko. Má na túto krajinu ešte nejaké páky? Na naše otázky nám odpovedal analytik Michal Hudec z EurActivu.
Európska únia schválila minulý týždeň piaty balík sankcií. Rokovania ale neprebiehali hladko. Počas dvoch dní diskutovali o viacerých možnostiach, so schvaľovaním konkrétnych položiek boli problémy a nie všetky aj napokon prešli. Brusel okrem uhlia zakázal dovoz dreva, chemikálií a ďalšieho tovaru, čo podľa odhadov zníži celkový dovoz z Ruska o desať percent, komentuje Reuters.
Embargo uhlia vstúpi do platnosti až v druhom augustovom týždni, od piatka (8.4.) platí len zákaz uzatváranie nových zmlúv o dovoze. Moskva vďaka už existujúcim dohodám bude ešte niekoľko mesiacov ďalej poberať od EÚ peniaze za uhlie. Podľa údajov Európskej komisie ide o približne osem miliárd eur ročne, uviedla agentúra TASR.
Nové reštrikcie tiež zasiahli štyri kľúčové ruské banky, ktoré sú zároveň v súlade s novými sankciami odstrihnuté od systému SWIFT. Obmedzil sa aj dovoz počítačových technológií do Ruska. Lode Ruskej federácie nemôžu kotviť v prístavoch EÚ a do Únie nemôžu vojsť ani ruské a bieloruské prepravné kamióny.
Dodávky ropy a plynu do Európskej únie, ktoré Rusku vynesú každý rok zhruba 100 miliárd eur, sú však stále neobmedzené. A práve o nich sa bude v budúcnosti najviac diskutovať. „Už piaty balík sankcií by sme si len ťažko vedeli predstaviť bez účasti nejakého energetického sektora, a tak je isté, že práve energetiky sa dotknú aj ďalšie balíčky. Už teraz sa diskutuje hlavne o rope a plyne. Práve v týchto dvoch sektoroch sa dajú sankcie posunúť,“ tvrdí analytik.
Dostávame sa tak k zásadným krokom. Tieto dve komodity sú totiž pre Rusko najdôležitejšie a pre fungovanie ich ekonomiky kritické. Zároveň sú kritické aj pre Európsku úniu. „To znamená, že sme ako Únia a štáty strednej a východnej Európy významne závislí na týchto ruských energetických surovinách. Ľudsky povedané, ich zákaz by bolel nielen Federáciu, ale aj nás,“ vysvetlil Hudec.
Nepôjde tak o jednoduché rokovanie. „Na schválenie ďalších sankcií je nutné zvolanie summitu. Je nepravdepodobné, že ho zvolajú ešte pred francúzskymi prezidentskými voľbami. Takže až o dva týždne môžeme najskôr očakávať nejaký summit a diskusiu,“ myslí si odborník.
Okrem vyššie uvedených komodít ešte prichádzajú do úvahy partikulárne sankcie. Na sankčný zoznam tak môžu pridať ďalšie osoby alebo môžu zakázať dovoz a vývoz nejakých ďalších komodít. Podľa analytika už nepôjde o tak významné položky. „V tomto prípade pôjde o menej závažné veci, keďže už zavedené sankcie sú skutočne silné a v posledných desiatkach rokov bezprecedentné. Proti máloktorému štátu sú zavedené takto účinné a silné sankcie.“
Už vyššie sme uviedli, že embargo na uhlie vstúpi do platnosti až v auguste. Ide totiž o významný krok, na ktorý sa štáty musia dopredu pripraviť. Rovnako to pravdepodobne bude aj v prípade ruskej ropy, ktorej sa sankcie dotknú pravdepodobne najbližšie. „Tlak na embargo ropy je výrazný. V podstate sa aj najčastejšie spomína. Diskutovali o nej aj ministri zahraničných vecí skupiny Central 5 vrátane nášho ministra Korčoka, aj keď je nutné uviesť, že išlo len o počiatočnú diskusiu. V európskej únii sú totiž krajiny, ktoré buď váhajú (Nemecko) alebo sú proti (Maďarsko). A práve tieto budú musieť v diskusiách ostatní členovia presvedčiť,“ tvrdí Hudec.
Pri rope sú dôležité dva body, od kedy by embargo platilo a čo bude vlastne považované za ruskú ropu.
„Platnosť bude pri rope v nejakom vzdialenejšom momente, podobne ako pri uhlí. Výhodou je, že je trh likvidnejší a je pomerne ľahké zohnať si ropu z iných zdrojov. K dispozícii sú aj rôzne alternatívy dovozu. Napriek tomu nie je možné “stopnúť“ ropu zo dňa na deň. Štáty potrebujú nejaký čas na prípravu, aby sa im prispôsobil priemysel a elektrárne,“ vysvetľuje analytik. „Nie je to možné len tak. Teda možné aj áno, ale boli by s tým spojené obrovské náklady,“ dodáva.
Odstrihnutie od ruskej ropy bude náročné, no od ruského plynu ešte zložitejšie. Problémová je najmä preprava. Plyn do krajín tečie primárne cez potrubie. „Plyn je omnoho problémovejší. Alternatívny dovoz je oproti rope zložitejší a aj trvá dlhšie,“ upozorňuje Michal Hudec.
Nie je to však nemožné. Aj preto sa v otázkach budúcich sankcií spomína aj embargo plynu. „Taktiež to ale nepôjde zo dňa na deň, je potrebné časové obdobie na prípravu. Tento zložitejší proces si vyžaduje obdobie, kedy sa bude intenzívne diskutovať a pripravovať zmena. Budú zháňať alternatívne zdroje, pripravia na to priemysel a štáty si zabezpečia a zväčšia zásoby,“ vymenováva možné postupy odborník. Pri plyne tak nepôjde o blízku budúcnosť. Situáciu ešte viac komplikuje nesúhlas Nemecka.
Zákaz dovozu energetických surovín z Ruska zabolí aj Slovensko. Naša krajina je od Moskvy jedna z najzávislejších, až 85 percent plynu k nám tečie z Ruskej federácie. Pri rope je to tiež významná zložka. Napriek tomu je náš postoj otvorený a hľadáme možnosti, sme o nich ochotní komunikovať a naše zdroje diverzifikovať. Iné je to s Nemeckom.
„Nemecko má dlhodobo vlažnejší postoj k Rusku, ruský plyn je pre nich veľmi dôležitý. Nemci sa rozhodli odstaviť svoje jadrové elektrárne, to znamená, že potrebujú zdroj na výrobu elektriny a zároveň plyn aj pre svoj priemysel, kde sa významne používa. Ďalšia úloha, ktorú plyn v krajine má je, že stabilizuje elektrickú sieť v súvislosti s rozvojom obnoviteľných zdrojov. Keďže slnko nesvieti nepretržite a taktiež ani stále nefúka, potrebujete zdroj stabilizovanie sústavy, keď slnečné a veterné elektrárne vypadnú. A na to je najlepší plyn, ktorý je v prípade Nemecka z Ruska,“ vysvetľuje Michal Hudec.
Koniec koncov sme to videli aj v prípade Nord Stream 2, ktorý odstavili až po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu.
O niečo iná situácia je v Maďarsku. Aj ich priemysel je prepojený s ruskou ropou a plynom, ale hlavnú úlohu v tomto zohráva hlavne premiér Viktor Orbán. „Jeho priateľský postoj k Vladimirovi Putinovi je známy. Samozrejme, aj náš južný sused je závislý od ruských komodít, ale je to menej ako napríklad Slovensko. Negatívny postoj Maďarska je založený hlavne na osobnom vzťahu,“ dodáva analytik.
Napokon však môžu prekvapiť aj iné štáty a lídri. Po zasadnutí C5 prekvapil šéf diplomacie EÚ Josep Borrell tvrdením, že prioritou Európskej únie by v čase ruského útoku na východe tejto krajiny malo byť poskytnutie ďalšej vojenskej pomoci a nie zavedenie ďalších sankcií. Aké budú teda kroky Únie voči Rusku sa tak zrejme dozvieme až o pár týždňov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
