Vláda poslala do parlamentu v skrátenom konaní zmenu volebného zákona, na základe ktorej by sa tohtoročné komunálne a voľby do VÚC mohli konať skôr.
Ak novelu schvália poslanci, jesenné voľby by sa mohli konať v sobotu 22. októbra a nie 29. októbra, krátko pred Sviatkom všetkých svätých, ako to vychádza podľa súčasných zákonných podmienok.
Konečné slovo o termíne vypísania volieb bude mať predseda parlamentu, rezort vnútra je pripravený zorganizovať hlasovanie v tretiu novembrovú sobotu.
Oslovili sme odborníka na komunálnu a regionálnu politiku Daniela Klimovského z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý má k predloženej novele viacero pripomienok.
„Ak novelu schvália, určite to nemožno považovať za najštandardnejší postup. Vo vzťahu k týmto voľbám sa už upravovalo funkčné obdobie reprezentantov regionálnych samospráv, predĺžilo sa dokonca o rok. Pre mňa je udivujúce to, že sa o tomto probléme neuvažovalo už v súvislosti s touto úpravou. Dnes by sme sa vôbec o tomto nemuseli baviť,“ konštatoval pre TVNOVINY.sk.
Podobný názor má aj Marek Domin z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Vysoká účasť voličov na voľbách je podľa jeho názoru želaný stav, resp. ide o cieľ, o ktorý by sa politici mali legitímne usilovať.
Určenie termínu konania volieb v rámci zákonných limitov, a predovšetkým s Ústavou SR, pre dosiahnutie najvyššej účasti preto považuje za vhodný krok.
„Otázne však je to, či by sa zákonné zmeny, ktoré skoršie konanie volieb umožnia, mali prijímať v skrátenom legislatívnom konaní, ako to v tomto prípade navrhuje vláda. Je to v našich podmienkach často využívané aj vtedy, kedy na to nie sú splnené podmienky, resp. prinajmenšom sa dá polemizovať o tom, či sú splnené. Fakt, že podľa platnej zákonnej úpravy voľby môžu pripadnúť na obdobie okolo sviatkov, totiž nie je žiadna novinka. Vedelo sa o tom, resp. sa o tom vedieť mohlo, v podstate už od konania predchádzajúcich volieb v roku 2018, ktoré boli 10. novembra,“ vysvetlil Domin.
Podľa politológa Klimovského je otázne, nakoľko spomínaný sviatok spôsobuje, že ľudia nie sú celý deň, v tomto prípade vo volebnú sobotu, prítomní vo svojich mestách a obciach.
Tvrdí, že odhad komplikuje aj fakt, že mnoho dochádzajúcich za prácou či štúdiom do vzdialených miest využíva práve takéto sviatočné obdobia na to, aby sa vrátili do miest, kde majú rodinné väzby a kde mnohí majú dodnes trvalý pobyt.
„Ak napríklad niekto pracuje alebo študuje niekoľko stoviek kilometrov od miesta trvalého pobytu, viem si predstaviť, že skôr sa domov dostaví kvôli sviatočným dňom a prípadným rodinným zvykom než pre komunálne alebo regionálne voľby,“ poznamenal.
Klimovský je presvedčený, že nastavovanie volebného dňa sme mohli na Slovensku už dávno ošetriť podobne, ako je to bežné vo viacerých európskych krajinách, a to pevným určením dňa pre konanie príslušných volieb.
„Ak by sme mali komunálne a regionálne voľby spojené s konkrétnym dňom, napr. s poslednou septembrovou sobotou alebo prvou októbrovou sobotou, tak zamestnanci samosprávy, voliči i dotknutí politici by si v priebehu niekoľkých funkčných období na takýto termín ľahšie zvykli. Zároveň by sme sa vyhli debatám o politikárčení a špekulovaní pri určovaní dátumu konania volieb,“ dodal.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
